Ako malé deti sme z propeleru mali skvelý zážitok. Chcelo to trošku odvahy, prejsť chatrným mostíkom na pontón a potom prekročiť prázdno medzi pontónom a loďkou. Keď sa naštartoval motor, pri pohľade na hladinu sme hádali, či už loďka pláva alebo ešte stojí na mieste. Neuveríte, ale pre deti to bolo úžasné dobrodružstvo. Kým sa bratislavský breh pomaly vzďaľoval, petržalský sa pomaličky (ale naozaj pomaličky) približoval. Plavba trvala dlhšie ako pešia prechádzka jedným z dvoch mostov, ale plavba po Dunaji, ktorá mala za cieľ napríklad návštevu lunaparku, urobila deťom omnoho väčšiu radosť.
Neskôr bol propeler dobrým miestom na prvé (druhé, tretie...) rande. Vietor vial vo vlasoch, dunajská voda čľapotala pri nárazoch o loď, slnečné lúče sa odrážali od hladiny - viete si predstaviť lepšiu kulisu pre prvé nesmelé bozky? Najmä, ak bol váš vyvolený (či vyvolená) Nebratislavčan, úspech bol zaručený...
Ďalšie štádium - zobrať na propeler svoje deti, sa mi podarilo naplniť len čiastočne. Starší syn na propelerom pár krát ako maličký previezol, ale už sa na to nepamätá...Pre mňa to však bola zaujímavá skúsenosť, ako dieťa som nechápala, prečo musím sedieť ďalej od zábradlia (čo to bol za nápad, veď dobre neuvidím na nádherne kalnú dunajskú vodu), prečo nesmiem behať pomedzi lavičky a prečo sa nesmiem vykláňať ponad zábradlie. Premenou na matku som všetko razom pochopila, ba čo viac, podobné nezmyselné príkazy som začala dávať i ja.
Dnes je propeler len milou spomienkou. Loďka už doslúžila a na jej opravu nie sú peniaze. Prevádzka tiež nebola rentabilná a tak už len nostalgicky spomíname na loďku, ktorá patrila k Bratislave rovnako ako štyri hradné veže, Slavín či televízna veža na Kamzíku. A mne ostáva len dúfať, že sa ešte raz propelerom krížom cez Dunaj odveziem s celou rodinkou...
Niečo málo z histórie
Propeler začal písať svoju históriu koncom 19. storočia, v roku 1891, kedy Heinrich Hörnes založil súkromnú lodnú spoločnosť, ktorá pomocou dvoch parníkov - Friedricha a Izabely (neskôr až troch, pribudol Pozsony) zabezpečovala dopravu z ľavého brehu Dunaja na pravý a opačne.
Ďalší z parníkov, ktoré zabezpečovali prepravu medzi oboma dunajskými brehmi, bol Donau, časom premenovaný na Dunaj, potom na Devín. Počas 2. svetovej vojny mal aj iné názvy, podľa toho, komu práve patril. Po vojne niesol krátko aj názov Bratislava. Premával od roku 1911 do roku 1966.
Poslednou kompou bol Kamzík - loď poháňaná dieselovými motormi. Ako propeler začal Kamzík premávať v roku 1978. Začiatkom 21. storočia sa postupne plavba propelerom stala pre prevádzkovateľov stratovou, v niekoľkých sezónach fungovala za finančnej pomoci mestských častí Staré Mesto a Petržalka, od roku 2003 nepremáva vôbec.
