
Futbalový štadión
Ako prvý z kompexu športovísk na Tehelnom poli vybudovali futbalový a atletický štadión Športového klubu Bratislava. Mal byť náhradou dovtedajšieho domovského štadiónu ŠK Bratislava na petržalskej strane Dunaja. Petržalka sa stala súčasťou nacistického Nemecka a s ňou i všetky športoviská, ktoré dovtedy Bratislavčania využívali. S výstavbou reprezentačného štadióna sa začalo v roku 1939, autormi i realizátormi projektu boli J. Janoušek a Kamil Gross. Športový stánok poskytoval športovým priaznivcom 25 tisíc miest, z toho bolo 1750 na sedenie. Slávnostné otvorenie bolo 26. septembra 1940 a o necelý mesiac na to sa na ňom uskutočnilo prvé medzinárodné stretnutie.
Veľkou rekonštrukciou prešiel štadión v roku 1965, pribudlo 20 tisíc miest pre fanúšikov, nová tribúna (dnešné "béčko") a umelé osvetlenie, prvé na Slovensku. Ihrisko dostalo novú trávnatú plochu. Dnes, naopak, je na štadióne miest pre divákov menej, miesta na státie boli postupne nahradené sedadlami.
Futbalový štadión Tehelné pole je domovským štadiónom ŠK Slovan a miestom reprezentačných zápasov slovenskej reprezentácie. Slovan si na ňom vybojoval svoje najväčšie klubové úspechy, reprezentácia na ne zatiaľ iba čaká.
Jeho osud je, zdá sa, spečatený a časom by ho mal nahradiť Národný futbalový štadión.
Zimný štadión Ondreja Nepelu
Prvý zimný štadión s umelým ľadom na korčuliarskej ploche bol daný do užívania 14. decembra roku 1940 (niektoré zdroje uvádzajú dátum 15. december). Spočiatku boli kryté len tribúny, nad ľadovou plochou sa strecha budovala až dodatočne - v roku 1958. Veľkú zásluhu na výstavbe štadióna mal hokejista, reprezentant v krasokorčuľovaní, hokejový rozhodca, tréner i funcionár v jednej osobe Michal Polóni a ligový i medzinárodný rozhodca Vojtech Okoličány.
Rozsiahlou rekonštrukciou prešiel zimný štadión po sezóne 1987/1988, jeho stav bol už absolútne nevyhovujúci. Jedna z tribún na státie sa v čase pred rekonštrukciou zrútila, kým sa hrávali zápasy bola pre divákov z bezpečnostných dôvodov uzavretá. Rekonštrukciou sa úplne zmenilo usporiadanie vnútorných priestorov (kabín a ľadovej plochy), pôvodne mal štadión iba jednu trestnú lavicu a unikátne poschodové striedačky. Koncom roku 1991 sa už dalo na vynovenom štadióne trénovať, na Majstrovstvá sveta v nasledujúcom roku bol pripravený moderný športový stánok.

Časť ľadovej plochy (aj s malými hokejistami) -
stav v roku 1984 (foto: M. Chromčík st.)
Okrem toho, že na "starom zimáku" hráva svoje domáce zápasy hokejový klub Slovan Bratislava, bol dva razy dejiskom zápasov hokejových majstrovstiev sveta. V roku 1959 sa tu hrala jedna zo skupín, v roku 1992 bola Bratislava spolu s Prahou oficiálnym usporiadateľom šampionátu. Naši (vtedy ešte česko-slovenskí) hokejisti si na ňom vybojovali historicky posledné česko-slovenské medaily - z bronzu... V roku 1995 bola Bratislava miestom, kde si naša (už slovenská) reprezentácia vybojovala postup z "B" kategórie do áčka.
Starý zimný štadión (prívlastok "starý" dostal po dostavbe "nového" zimného štadióna v Ružinove) bol i svedkom úspechov slovenského krasokorčuľovania. V roku 1973 si tu na majstrovstvách sveta vykorčuľoval na záver športovej kariéry Ondrej Nepela, olympijský víťaz zo Sappora (z roku 1972) a najlepší slovenský športovec minulého storočia majstrovský titul. Od 29. septembra roku 1995 nesie štadión jeho meno. V roku 2001 sa tu konali Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní, zatiaľ posledné podujatie veľkého formátu.

Názvy arény sa priebežne menia,
meno Ondreja Nepelu ostáva
Na Tehelnom poli sú i ďalšie športoviská - Národný cyklistický štadión Vlastimila Ružičku, na ktorom vyrastala legenda slovenskej dráhovej cyklistiky Anton Tkáč, tenisové kurty, v susedstve ktorých nedávno vyrástlo Národné tenisové centrum, či letné kúpalisko. To bolo vybudované ako náhrada za zrušené prírodné kúpalisko Lido na pravom brehu Dunaja, podobne ako v prípade futbalového štadiónu. Moderný komplex troch bazénov začali budovať začiatkom 40. rokov minulého storočia, dobudovaný bol v prvých povojnových rokoch. Architektom bol opäť K. Gross. Pôvodné tribúny dnes už na kúpalisku nenájdete, no kúpalisko spolu so susedným cyklistickým štadiónom zrejme čakajú zásadnejšie zmeny. Projekt obnovy počíta s celoročným využitím areálu a s budovaním obchodných priestorov. Takže Tehelné pole stratí zrejme svoju typickú, tak trochu nostalgickú tvár a stane sa len ďalším tuctovým parkom. Škoda...
Za cenné informácie ďakujem Milošovi a ocinovi.