Tento slovanský zvyk pochádza z obdobia Veľkomoravskej ríše. Bochník chleba symbolizuje život, soľ zasa zdravie. V západnej časti Ruska chlebom a soľou vítali cára či cárovnú predstavitelia mesta, ktoré sa vladári rozhodli poctiť svojou návštevou. Viete si predstaviť vzácnejší dar na uvítanie? Chlieb, ktorý po stáročia dorábali ľudia len a len vlastnými rukami a bol ich základnou potravou a soľ, dar zeme, vzácnejšiu než zlato. Chlieb a soľ, vychádzajúc z kresťanstva, boli symbolom pohostinnosti, priateľstva a úprimných myšlienok. Preto nesmeli chýbať pri žiadnom, i keď inak skromnom pohostení každej návštevy.
Bochník chleba a štipka soli sa postupne dostali i do slovenskej i českej literatúry. Slávna Babička Boženy Němcovej vravievala: „Kto u mňa neprijme chlieb a soľ, ten nie je hoden, aby som mu stoličku ponúkla". Lebo babička si chlieb vážila nadovšetko. Aj vnúčatá učila tomu, že chlieb je boží dar: "...bez neho je zle a kto si ho neváži, toho pánboh potresce". A slovenskí junáci v básni Mor ho! Sama Chalupku „božie dary nesú, chlieb i soľ, cárovi". Rímsky vladár ich dar neprijme a všetci vieme, ako to s junákmi skončí... Rudolf Dilong, slovenský básnik, tiež svojim čitateľom ponúkol chlieb a soľ (rok 1971 - Ponúkam chlieb a soľ). Nesmieme zabudnúť na kráľa, márnivého otca troch kráľovských dcér, ktorý v slovenskej ľudovej rozprávke v záchvate hnevu dal zničiť všetku soľ v kráľovstve. A nemal si čím posoliť krajec chleba... Idú k sebe ako chlieb a soľ, vraví sa a my vidíme, že na tieto vzácne dary nezabúdali naši predkovia ani vo svojich múdrostiach.
Po ďalšie príklady netreba chodiť ďaleko do minulosti. Veď taký čerstvý chlieb, vylepšený maslom alebo masťou a dobre osolený je neskutočná lahôdka. Ruku na srdce, kto z vás aspoň raz za čas nedostal naň takú chuť, že by zaň vymenil všetky poklady sveta? Aj deti sú vďačnými konzumentami chlebovej lahôdky. Len soľ radšej zamenia za lekvárik či trošku medu.
Dnes, keď doma vítame vzácnu návštevu, pripravíme jedla, čo hrdlo ráči. Ale skúsme sa vrátiť k stáročnej tradícii. Napriek tomu, že chlieb už dávno nepečieme doma z vlastnoručne dopestovanej pšenice, privítajme hostí chlebom a soľou. A podávajme ho na stole, prestretom čistým ľanovým obrusom. Privítajme vzácnych hostí tak, ako to kedysi robili naši predkovia. Snáď nám to odborníci na zdravú výživu, ktorí radia obmedziť množstvo soli v potrave, pre tentokrát odpustia.
