V 19. storočí, v čase, keď začalo pravé Bratislavské korzo vznikať, sa korzovalo len na Hviezdoslavovom námestí. Promenáde dominovala socha Viktora Tilgnera, ktorá zobrazovala Johanna Nepomuka Hummela. V roku 1904 Hummela nahradil Sándor Petöfi (po ktorom potom nieslo námestie aj meno). Od nej až po Rybné námestie sa ťahali aleje stromov, ohraničujúce chodníky určené pre korzujúcich Bratislavčanov. Kto mal chuť, mohol si na Promenáde pochutnať na bratislavských rožkoch - bajgloch z pekárne pána Scheuermanna alebo zájsť na kávu do niektorej z množstva kaviarní. Napríklad do kaviarne Sensation - Szenzáció, v ktorej priestoroch je dnes kaviareň Korzo.
Neskôr, koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa promenáda rozšírila z dnešného Hviezdoslavovho námestia na Rybársku bránu a Sedlársku a Michalskú ulicu. Ku korzovaniu patrila návšteva cukrárne, najvyhľadávenejšími boli cukrárne Mayer na Hlavnom námestí a Stürzer na Sedlárskej ulici.
Ku korzu neodmysliteľne patril i Schöne Náci, ktorý rozdával dobrú náladu korzujúcim dámam i pánom. Schöne Náci je súčasťou korza i dnes, na Sedlárskej ulici by mal mávať klobúkom okoloidúcim. Žiaľ, vandalizmus neobišiel ani túto postavičku a tak je Schöne Náci momentálne bez klobúka.
Promenáda na prelome 19. a 20. storočia. Miesto sa nazývalo
Promenade. Námestie malo niekoľko názvov, zväčša po maďarských dejateľoch (Petöfi, Kossuth)
V dobe nedávno minulej sa korzovať prestalo. Z centra mesta sa vytratil večerný život a zdalo sa, že na slávnu promenádu sa bude už len spomínať. My mladší sme počúvali spomienky našich starých rodičov a tíško sme im závideli. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia prišla revitalizácia historického centra a s ňou i obnovenie Bratislavského korza. 21. júna 1997 sa veľkolepo začala písať novodobá história promenády. Začali sa sem vracať mladí ľudia, pribúdali kaviarničky a mesto organizovalo množstvo kultúrnych podujatí. Sochu Schöne Náciho doplnili ďalšie nové sochy (ja im hovorím sochy mestského typu) - Čumil, ktorý je snáď najfotografovanejším objektom pešej zóny, Napoleonský vojak a najnovším prírastkom je socha Hansa Christiana Andersena na Hviezdoslavovom námestí. Nie každému sú moderné doplnky korza po chuti, ale akosi sme si na ne zvykli...
Aj pán Andersen je dnes už bez škaredého káčatka.
Vandalizmus sa nevyhýba ani slávnemu Korzu...
Dnes, takmer desať rokov po jeho oživení, si centrum bez korza ani nevieme predstaviť. A tak sa stretávame na Michalskej či Sedlárskej ulici, na Hlavnom námestí, Rybárskej bráne alebo v samom srdci Korza - na Hviezdoslavovom námestí. Kávičkujeme v kaviarňach a dýchame atmosféru mesta. A kto má chuť, môže ísť na krémeš do cukrárne Mayer ako kedysi Schöne Náci.
Reprofoto: Pressburg, Pozsony, Bratislava 1883-1919
