Milan Rastislav sa narodil v rodine evanjelického farára. Žil v materiálne chudobnom, no intelektuálne podnetnom prostredí vzdelanca, detstvom ho sprevádzali knihy, písané v slovenskom jazyku. Počas štúdií sa prejavilo jeho mimoriadne nadanie - bol vynikajúcim študentom. Študoval techniku, neskôr astronómiu, venoval sa publicistike. Po skončení štúdia v roku 1904 odišiel do Paríža, kde sa intenzívne venoval astronómii. Pri vedeckej práci mnoho cestoval - navštívil Turkestan, Švajčiarsko, Rusko aj ázijské krajiny a neskôr pracoval vo viacerých afrických krajinách. Halleyho kométu odišiel pozorovať na Tahiti (písal sa rok 1911), v Brazílii pozoroval o rok neskôr zatmenie slnka. Po smrti otca v roku 1913 koketoval s myšlienkou trvalo sa usadiť na Tahiti. V tom období však začal pracovať pre francúzsku vládu, čo jeho rozhodnutie zmenilo. Za svoju prácu - podarilo sa mu získať súhlas ekvádorskej vlády na vybudovanie sústavy meteorologických staníc a telegrafnej siete v Ekvádore, bol vyznamenaný krížom Rytiera Čestnej légie, najvýznamnejším francúzskym vyznamenaním.
Po vypuknutí 1. svetovej vojny nastúpil do vojenskej leteckej školy vo francúzskom Chartres. V roku 1915 šiel ako pilot na front, už s myšlienkou na osamostatnenie sa slovenského a českého národa spod rakúsko-uhorskej nadvlády. Na srbskom fronte prežil haváriu lietadla, opätovne sa u neho však objavili zdravotné ťažkosti, ktorými trpel už predtým.
Pri pamätníku Milana Rastislava Štefánika v Trenčíne
Po liečení v Ríme sa vrátil do Paríža. Spolu s Benešom a Masarykom konštituovali spoločný česko-slovenský odboj a vytvorenie spoločnej česko-slovenskej armády. V tomto období Štefánik opäť chorľavel, no stále pokračoval v práci. V roku 1916 trojica politikov vytvorila Národnú radu krajín českých, predchodkyňu Československej národnej rady. Po zlepšení zdravotného stavu odišiel Štefánik do Talianska, získavať vojenskú a politickú podporu pre spoločný štát Čechov a Slovákov. Pri konštituovaní česko-slovenskej armády precestoval Rusko, Rumunsko či USA. Po návrate bol opäť vyznamenaný francúzskou vládou. 21. 4. 1918 bola v Taliansku podpísaná zmluva, na základe ktorej vznikla samostatná česko-slovenská armáda, vyzbrojená za pomoci Talianska. V roku 1918 generál Štefánik odchádza do Ruska osobne podporiť česko-slovenských vojakov. Vyhlásenie Československej republiky 28. 10. 1918, vo vláde ktorej bol vyhlásený za ministra vojny, ho zastihlo v Japonsku. Do Paríža sa vrátil cez Rusko, kde prevzal Rad veliteľa Čestnej légie. Z Paríža odletel do Talianska, urovnávať francúzsko-talianske spory a dohodnúť sobáš s markízou Giulianou Benzoniovou. Z Talianska sa mal po šiestich rokoch vrátiť opäť na Slovensko, aby sa mohol ujať svojej funkcie vo vláde. 4. mája 1919 nastúpil na svoj posledný let - lietadlo Caproni letelo z talianskeho mesta Udine, tesne pred pristáním v bratislavských Vajnoroch sa zrútilo. V ten deň zomrel jeden z najväčších Slovákov - Milan Rastislav Štefánik. Zomrel bez toho, aby mohol sledovať nový život mladučkej republiky, pri zrode ktorej stál.
Replika lietadla, v ktorom Milan Rastislav Štefánik zahynul. Nájdete ju vo Vojenskom historickom múzeu v Piešťanoch
Spracované podĺa: http://www.sk.wikipedia.org/, www.osobnosti.sk
