Kedysi sa mesto na východnej strane končilo v Ružovej doline... Kto tam býval, býval na periférii. Prievoz, Podunajské Biskupice, Vrakuňa boli len vzdialenejšie obce.
Petržalka tiež nebola vždy súčasťou mesta, v istom období ani nebola súčasťou Slovenska, presnejšie Československa (počas 2. svetovej vojny patrila fašistickému Nemecku). V roku 1946 bola Petržalka pripojená k Bratislave. Tvorili ju rodinné domy križované nie príliš kvalitnými cestami. Neskôr začali pribúdať malé bytovky, väčšie bytovky a prvé panelové domy. Z pôvodnej zástavby nezostalo prakticky nič. Sad Janka Kráľa bol smerom od Dunaja lemovaný Viedenskou cestou. Z druhej strany, tam, kde je dnes Aupark a Einsteinova ulica, boli záhradky a lesík, z ktorého dnes zostalo len torzo. Ani sa človeku nechce veriť, že v petržalskom erbe sa hrdo týči košatý listnáč. Zelená éra Petržalky sa definitívne skončila s výstavbou megasídliska po roku 1973. Uvidíme, či výstavba dobehne Jarovce a Rusovce (pričlenené k Bratislave v roku 1972), alebo sa zachová ich osobité postavenie dediniek v hlavnom meste.
Zo severnej strany je Bratislava limitovaná Malými Karpatmi. Napriek tomu niekdajšie vinohrady pomaličky ustupujú novej výstavbe. Rača, obec s vinohradníckou tradíciou, je už dávno súčasťou Bratislavy (od roku 1946, dovtedy bola známa ako obec Račišdorf). Jej hrdí obyvatelia si aj tak nepovedia inak ako „Račania“, hoci Rača ostane odtrhnutá od mesta iba vtedy, keď z nejakých dôvodov nefunguje mestská doprava. Vajnory si zachovávajú ráz malej prímestskej obce, napriek tomu, že pôvodná obec bola založená ako poddanská obec Bratislavského hradu, striedavo samostatná alebo patriaca k mestu. Naposledy (a zdá sa, že natrvalo) pripojená k Bratislave v roku 1946. Ale ako dlho budú Vajnory odolávať lákavým finančným ponukám investorov?
Na opačnom konci mesta si vidiecky charakter zachováva viac či menej úspešne Devín (súčasťou Bratislavy od roku 1946), Devínska Nová Ves (mestská časť Bratislavy od roku 1972) či Záhorská Bystrica (pod Bratislavu patrí od 1.1.1973). Devín a „Devínsku“ pred chápadlami veľkomesta chráni Jezuitský les a Devínska Kobyla, Záhorskú Bystricu dostatočná vzdialenosť od mesta.
Mestské časti, ktoré teraz automaticky považujeme za súčasť Bratislavy, si dlho žili vlastnými životmi, majú svoju vlastnú históriu. Ich pôvodní obyvatelia sú so svojimi obcami zžití po mnoho generácií, aj keď sa postupne miešajú s novousadlíkmi. Verím, že každý z nich raz príde na to, že i Bratislava je krásne mesto s bohatou históriou. Len treba poriadne otvoriť oči...
