Stredná priemyselná škola strojnícka
Systém vzdelávania v cechoch zanikol po vzniku manufaktúr a tovární. Začali vznikať učňovské odborné školy, ktoré mali za úlohu pripraviť učňov na ich budúce povolanie. Hlavným predmetom na tomto type škôl bolo technické kreslenie. Prvá priemyselná škola začala svoju činnosť v roku 1887, poslucháči sa vzdelávali vo všeobecno-vzdelávacích predmetoch a v kreslení, okrem toho sa zúčastňovali cirkevného vyučovania. Ďalšia škola podobného typu - Odborná škola kovorobná bola zriadená v roku 1903. Spočiatku sídlila v priestoroch Primaciálneho paláca, v roku vzniku školy sa začalo aj s výstavbou vlastnej budovy na dunajskom nábreží. V tej sa výuka začala o rok neskôr - v roku 1904. Bola priamou predchodkyňou dnešnej Strednej priemyselnej školy strojníckej. Škola vzdelávala zámočníckych, strojno-zámočníckych tovarišov, tovarišov v kovorobnom odbore ale i murárov, tesárov, kuričov, strojníkov lokomotív a tovarišov v ďalších podobných zamestnaniach. V krízovom režime sa vyučovalo počas 1. svetovej vojny, reorganizáciou prešla škola po pripojení Bratislavy k 1. československej republike, či počas 2. svetovej vojny. V povojnových rokoch sa stala vzorom pre budovanie strojníckych škôl na celom území Slovenska. V súčasnosti je Stredná priemyselná škola strojnícka modernou strednou školou, sledujúcou najnovšie trendy vo výuke i v praktickom vyučovaní.
Medzi známych absolventov školy patria športovci Vladimír Dzurilla, Jozef Golonka, Marian Šťastný či Vladimír Weiss.
Gymnáziá
Všeobecné vzdelanie svojim absolventom (pôvodne výlučne mužom) poskytovali gymnáziá ako všeobecno-vzdelávacie školy. História najstaršieho bratislavského gymnázia siaha do 17. storočia. V roku 1626 bolo založené jezuitské gymnázium Collegium Posoniense, od 18. storočia známe ako arcibiskupské gymnázium - Gymnasium Cardinalitum. Na škole sa vyučoval latinský jazyk, literatúra a rétorika. Od druhej polovice 18. storočia, počas panovania Márie Terézie, bolo poštátnené (r. 1773), od roku 1784 bola vyučovacím jazykom nemčina, maďarský a slovenský jazyk sa mohli používať ako pomocné jazyky. Od polovice 19. storočia sa postupne preferovala ako vyučovací jazyk maďarčina, ako cudzie jazyky sa vyučovali francúzština a angličtina. Prvé maturitné skúšky sa konali v roku 1851, prvé dievča pristúpilo k maturite v roku 1874 (v duchu vtedajších pravidiel, spomínaných v prvej časti). V slovenskom jazyku sa začalo vyučovať až po vzniku Prvej Československej republiky, ale ako pedagógovia tu zväčša pôsobili českí profesori. V tom čase škola niesla názov Masarykovo štátne reálne gymnázium. V časoch socializmu niesla meno po komunistickom pedagógovi Alexandrovi Markušovi. Dnešný oficiálny názov školy je Gymnázium Grösslingová, známe je aj ako GAMČA, čo je skratka z pôvodného názvu školy.
Sídlom školy boli nájomné domy na Kapitulskej ulici a kláštor jezuitov, neskôr budova bývalej evanjelickej školy na Kostolnej ulici. Od roku 1908 škola sídli na Grösslingovej ulici (niekdajšej ulici Červenej armády) v prekrásnej secesnej budove, postavenej podľa projektu E. Lechnera. Približne v rokoch 1960-1970 sa gymnázium dočasne presťahovalo na Vazovovu ulicu.
Ako pedagóg tu pôsobil Martin Hattala - učil slovenskú a českú reč, Martin Čulen - vyučoval matematiku, za známych absolventov spomeniem jazykovedca Antona Bernoláka, historika a spisovateľa Juraja Sklenára, či herca Milana Lasicu.
Medzi ďalšie známe bratislavské gymnáziá patrí Gymnázium Jura Hronca, ktoré vzniklo v roku 1959 ako Jedenásťročná stredná škola zlúčením viacerých jedenásťročných škôl. V roku 1962 na Novohradskej ulici (jediné doterajšie sídlo školy) vznikla Stredná všeobecnovzdelávacia škola so zameraním na matematiku, programovanie a fyziku. Od školského roku 1964/65, kedy vznikol abiturienský kurz, škola poskytovala nadstavbové jednoročné vzdelávanie zamerané na obsluhu výpočtovej techniky. V roku
1969 sa stredná všeobecno-vzdelávacia škola zmenila na Gymnázium Jura Hronca, pomenované na počesť slovenského akademika a medzinárodne uznávaného matematika. Dnes je gymnázium súčasťou Spojenej školy spolu so základnou školou na Košickej ulici.
Jur Hronec (obr. www.math.muni.cz)
Budova školy stojí na mieste niekdajšieho futbalového ihriska, ktoré patrilo k športovému areálu Cvernovej továrne.
Spomedzi absolventov gymnázia spomeniem osobnosti politkého života (napr. Ján Čarnogurský, Vladimír Bajan), známych umelcov (napr. Zuzana Krónerová, Pavol Hammel, Dušan Jamrich...), ale sme medzi nimi i my, vaši obľúbení blogeri.
Gymnázium Jura Hronca (obr. http://www.gjh.sk/ )
V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch minulého storočia vznikali viaceré dnes významné gymnáziá - gymnázium na Vazovovej, na dnešnej Einsteinovej ulici, Metodovej ulici a ďalšie.
Tanečné konzervatórium
Klasický tanec má v našom hlavnom meste bohatú históriu. Tomu zodpovedalo aj vzdelávanie mladých mužov, neskôr i mladých žien. Od 17. storočia sa tanečnému vzdelávaniu, rovnako ako všeobecnému, venovali jezuiti. O storočie neskôr bolo umožnené tanečné vzdelávanie aj dievčatám, tanec sa začal vyučovať aj v dievčenských kláštorných školách. Študenti tanca vystupovali na predstaveniach v Mestskom divadle.
Po vzniku baletného súboru Slovenského národného divadla sa tanečníci vzdelávali najmä v súkromných baletných školách alebo u baletných majstrov. Prvou štátnou tanečnou školou na Slovensku bolo Tanečné oddelenie, ktoré pôsobilo na Konzervatóriu od roku 1949. Ako štvorročná a neskôr päťročná škola pôsobilo do roku 1979. V tom istom roku bola zriadená osemročná Hudobná a tanečná škola, od roku 1991 Tanečné konzervatórium. Od roku 1999 nesie škola meno Evy Jaczovej (1920-1998), sólistky baletu SND, prvej slovenskej baletnej dramaturgičky, pedagogičky a zakladateľky školy. Je jedinou školou svojho druhu na Slovensku.
Absolventi školy účinkujú v baletných súboroch doma i v zahraničí, mnohí sa po ďalšom štúdiu venujú výchove ďalších mladých talentov.
Obrázky: autorka, http://www.gjh.sk/, www.math.muni.cz
