Academia Istropolitana
Vzniku novej univerzity v období končiaceho stredoveku predchádzalo udelenie pápežského súhlasu. Ten v roku 1465 udelil Jánovi Pannoniovi pápež Pavol II.. Na jeho základe začala v roku 1467 vyučovanie po vzore Bolonskej univerzity Universitas Istropolitana, neskôr známa ako Academia Istropolitana. Univerzita mala štari fakulty - teologickú, právnickú, lekársku a filozofickú (v tom období nazývanú artistickou). Najväčší rozmach krátkej histórie sa datuje do rokov 1467 - 1471. V čase, keď kráľa zaujímala viac zahraničná politika ako rozvoj univerzity, Istropolitana začala upadať. Po smrti Mateja Korvína kráľ Vladislav II. Jagelovský, ani Maximilián, rakúsky panovník, nemali záujem v Bratislave udržať školu, ktorá bola konkurenciou pre univerzitu v neďalekej Viedni, ale i univerzity v Krakove a Prahe. Univerzita zanikla pravdepodobne v roku 1490 (alebo 1491).
Niekdajšia Universitas Istropolitana
Sídlom univerzity bol Gmaitlov dom na Ventúrskej ulici, k domu dal kráľ dobudovať v mieste kráľovských záhrad ďalšie budovy. Dnes v gotickej budove niekdajšej Istropolitany - národnej kultúrnej pamiatke - sídli Vysoká škola múzických umení.
Ako pedagóg na univerzite pôsobil astronóm Ján Regiomontanus a ďalšie významné osobnosti tej doby.
Univerzita Komenského
Od zániku Istropolitany bola Bratislava dlho mestom bez univerzity. V roku 1784 sa do Bratislavy presídlila z Trnavy Kráľovská akadémia, neskôr pôsobiaca pod názvom Cisárska a kráľovská akadémia. V rokoch 1914 - 1919 tu pôsobila na základe rozhodnutia z roku 1912 Alžbetínska univerzita, no po rozpade Rakúsko - Uhorska bola spolu s ďalšími vysokými školami na území Slovenska zrušená. Jedinou náhradou za ne mala byť Univerzita Komenského ako prvá slovenská vysoká škola.
Univerzita vznikla v roku 1919, súčasne vznikla aj jej prvá fakulta - lekárska. Prevzala časť klinických pracovísk Alžbetínskej univerzity, všetky ročníky boli otvorené od roku 1924/25. Ďalšie dve fakulty - filozofická a právnická - začali výuku od roku 1921, od roku 1939 začal na filozofickej fakulte pôsobiť Telovýchovný ústav, z ktorého neskôr vznikla Fakulta telesnej výchovy a športu. Prírodovedecká fakulta, ktorá mala byť zriadená v čase vzniku univerzity, začala svoju činnosť až v roku 1940. Ďalšie fakulty vznikli až po 2. svetovej vojne - v roku 1946 Pedagogická fakulta, v roku 1952 Farmaceutická fakulta (do roku 1952 zabezpečovala výuku farmaceutov Lekárska fakulta). Medzi najmladšie fakulty sa radia Matematicko - fyzikálna (1980), Fakulta managementu (1991) a Fakulta sociálnych a ekonomických vied (2002).
Samostatnú históriu majú bohoslovecké fakulty - Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta bola založená až v roku 1936, hoci jej zriadenie bolo dané zákonom z roku 1919. V roku 1950 bola od univerzity odčlenená, pod univerzitu opäť patrí od roku 1990. Evanjelická bohoslovecká fakulta vznika už v roku 1919, ale ako samostatná vysoká škola. Súčasťou Univerzity Komenského sa stala až v roku 1990.
Negatívny dopad na výuku mal vznik Slovenského štátu. Z univerzity museli odísť českí profesori a z Univerzity Komenského sa stala Slovenská univerzita. Tento názov jej ostal až do roku 1950. To už odchádzali zo školy vyučujúci, ktorí sa nepozdávali nastupujúcemu režimu.
Univerzita, ktorá nesie meno učiteľa národov
V čase svojho vzniku mala univerzita problém s vhodnými priestormi. Prvé fakulty, ich dekanáty a rektorát školy sa delili o priestory na Kapitulskej ulici (bývalé jezuitské kolégium), Františkánskej ulici a Rudnayovom námestí. V roku 1936 sa sídlom univerzity stala nádherná budova, postavená podľa projektu pražského architekta Františka Krupku, ktorá mala byť pôvodne sídlom Bratislavskej burzy. Priestory na Kapitulskej ulici sa uvoľnili pre práve vznikajúcu Rímskokatolícku bohosloveckú fakultu.
Univerzita dala vzdelanie mnohým slovenským osobnostiam. Medzi najznámejších absolventov patria napr. prezident SR Ivan Gašparovič, dekan Lekárskej fakulty UK Pavol Traubner, spisovateľ Peter Jaroš, jazykovedec Jozef Mistrík a mnoho ďalších.
Foto: autorka
