Slovenská technická univerzita
Dnešné sídlo Slovenskej technickej univerzity je v Bratislave. Jej predchodkyňa, Vysoká škola technická Dr. M. R. Štefánika, bola založená v Košiciach v roku 1937. Už na jeseň roku 1938, po Viedenskej arbitráži, však bola presídlená do Prešova, vzápätí do Turčianskeho sv. Martina (už pod názvom Slovenská vysoká škola technická). V júli roku 1939 bola v Bratislave zriadená Slovenská vysoká škola technická (SVŠT), zákon z roku 1937, ktorým vznikla pôvodná vysoká škola, bol zrušený, čím zanikla aj škola v Martine. Bratislavská vysoká škola škola sa tak stala jej nástupkyňou. Po vzore vysokých škôl v Prahe a v Brne bola SVŠT členená na odbory a oddelenia (ústavy), ktoré boli predchodcami dnešných fakúlt a katedier. V prvom roku jej existencie otvorili tri odbory - inžinierskeho staviteľstva, špeciálnych náuk a lesníckeho a pôdohospodárskeho inžinierstva. Postupne podľa potrieb praxe pribúdali ďalšie, dnes má Slovenská technická univerzita (pod týmto názvom existuje od 1. apríla 1991) sedem fakúlt, najstaršími sú Strojnícka fakulta a Fakulta chemickej a potravinovej technológie, najmladšou fakultou je Fakulta informatiky a informačných technológií.
Pohľad na Pavilón teoretických ústavov (vľavo)
a staršiu budovu Fakulty chemickej a potravinovej technológie (vpravo)
Prvým rektorom školy bol akademik Jur Hronec, na rozvoji školy majú zásluhu mnohé osobnosti, napr. Emil Belluš, či Jozef Čabelka, medzi jej absolventov patria i mnohé osobnosti verejného života - bratislavský primátor Andrej Ďurkovský ale aj Peter Lipa či Štefan Nosáľ.
Rektorát Slovenskej technickej univerzity sídli na Vazovovej ulici, komplex univerzitných budov je ohraničený Radlinského ulicou, Starohorskou ulicou, Námestím Slobody a Kollárovým námestím. V roku 1952 bol do užívania daný Pavilón teoretickách ústavov na nám. Slobody (dnešné sídlo Fakulty architektúry a Technickej knižnice), v roku 1954 budova vtedajšej Chemickej fakulty na Kollárovom námestí (ďalšia budova fakulty na Radlinského ulici bola daná do užívania až v roku 1985). Budova Strojníckej fakulty bola dokončená v polovici 60. rokov minulého storočia, do roku 1995 v nej sídlil i rektorát univerzity. Výstavba výškovej budovy Stavebnej fakulty sa začala v roku 1964, do užívania bola daná v roku 1974. Má 23 poschodí a je miestom konania Memoriálu Vladimíra Ružičku, súťaže hasičov v behu po schodisku na najvyššie poschodie.
Strojnícka fakulta
Ekonomická univerzita
V roku 1940 (1. októbra) vznikla v Bratislave ďalšia vysoká škola. Vysoká obchodná škola bola súkromnou vzdelávacou inštitúciou, za vznikom ktorej stála Bratislavská, Banskobystrická a Košická obchodná a priemyselná komora. Komory jej činnosť aj financovali. Jej vzniku predchádzalo zatvorenie pražskej Vysokej školy obchodnej v roku 1939, na ktorej študovali i slovenskí študenti. Vysoká obchodná škola bola v roku 1945 premenovaná na Slovenskú vysokú školu obchodnú a stala sa štátnou. Počas svojej existencie zmenila názov ešte niekoľkokrát - v roku 1949 na Vysokú školu hospodárskych vied, v roku 1952 na Vysokú školu ekonomickú a od roku 1992 funguje pod názvom Ekonomická univerzita v Bratislave. V súčasnosti má šesť fakúlt, z toho jedna sídli v Košiciach.
Pri vzniku ekonomickej vysokej školy, rovnako ako v prípade ďalších vysokých škôl, vznikajúcich v tom období, stál opäť akademik Jur Hronec.
V čase vzniku sídlila Vysoká obchodná škola v prenajatých priestoroch, prvé vlastné priestory získala na Palisádach, v 60. rokoch minulého storočia sa časť presťahovala do budovy Univerzity Komenského na ul. Odbojárov (budova Fakulty manažmentu UK a Farmaceutickej fakulty UK). Dnešné sídlo univerzity na Dolnozemskej ceste v Petržalke sa začalo budovať v roku 1983, prvé priestory začali slúžiť študentom v roku 1991.
Umelecké vysoké školy
Obe bratislavské umelecké vysoké školy vznikli v roku 1949. Vysoká škola múzických umení vznikla ako štvorodborová - prví absolventi mohli získať vzdelanie v dramatickom, hudobnom, tanečnom alebo filmovom odbore. V súčasnosti má škola tri fakulty - Hudobnú a tanečnú (sídli na Zochovej ulici v priestoroch bývalej Štátnej reálky), Divadelnú (sídli na Ventúrskej ulici v budove niekdajšej Academie Istropolitany) a Filmovú (so sídlom na Svoradovej ulici). Na VŠMU ako pedagógovia pôsobili mnohí významní umelci, napr. autor prvej slovenskej národnej opery Eugen Suchoň, skladatelia Ján Cikker, Alexander Moyzes a mnohí ďalší. Vysoká škola výtvarných umení vznikla pre potreby vzdelávania mladých výtvarných umelcov, ktorí do jej vzniku študovali zväčša v Prahe a na zahraničných školách. Pred jej založením sa maľovanie a kreslenie vyučovalo na Slovenskej vysokej škole technickej (roky 1939-1945) a na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského (od roku 1946). Za množstvo známych slovenských maliarov, ktorí tu pôsobili ako pedagógovia, spomeniem Ľudovíta Fullu, Vincenta Hložníka alebo Albína Brunovského. Prvým rektorom školy bol Ján Mudroch, maliar, ktorý mal významný podiel na jej vzniku.
Hudobná a tanečná fakulta VŠMU sídli na Zochovej ulici
