Dom U dobrého pastiera,
alebo, ako ho familiárne voláme vďaka netypickému pôdorysu my - žehličkový dom. Ostal spolu so Zsigrayovou kúriou jedinou pôvodnou stavbou Židovskej ulice. Tú tvorili dvojposchodové a trojposchodobé obytné domy s malými obchodíkmi v miestnostiach na prízemí. Dom v rokokovom štýle, postavený v rokoch 1760 - 1765 navštevujú dnes milovníci symbolického cestovania v čase - nachádza sa v ňom Múzeum hodín. Úzka stavba ukrýva poklady bratislavských hodinárskych majstrov.
Názov dostal podľa sošky dobrého pastiera, ktorá je umiestnená na nároží vo výške prvého poschodia.
Niekdajšia Židovská ulica, dom U dobrého pastiera uprostred. Stavby
v pozadí nahradili novopostavené budovy, po pravej strane sú zbúrané
domy, postavené pozdĺž mestských hradieb
Medzi značkami vidieť sošku dobrého pastiera
Historická budova SND,
ktorá stojí na mieste niekdajšieho kamenného mestského divadla. Stavba v eklektickom štýle je vizitkou architektov H. Helmera a F. Fellnera, ktorí sa neskôr stali autormi projektov viacerých divadiel v Európe. Budovu divadla postavili v roku 1886, prvú sezónu otvorili operou Bank Bán od Ferenca Erkela.
K budove divadla neodmysliteľne patrí Ganymedova fontána, v čase svojho vzniku (v roku 1888) bola jedinou okrasnou fontánou v Bratislave. Autorom fontány, ktorá rozpráva mytologický príbeh chlapca Ganymeda, ktorého dal Zeus uniesť orlom na Olymp, je architekt Viktor Tilgner. Popri gréckej mytológii fontána zobrazuje i obľúbený motív bratislavských fontán - dunajské ryby - zubáča, kapra, sumca a šťuku.
Divadlo s hodinami a verejným osvetlením, pohľadnica z r. 1905
Primaciálny palác,
klasicistický palác, postavený podľa projektu architekta Melichara Hefeleho, stojí na mieste renesančnej kúrie a dnes v ňom sídli bratislavský primátor. V minulosti bol sídlom primasa, ostrihomského arcibiskupa či dokonca i mestskej tlačiarne. Najviac sa však preslávil Bratislavským mierom, ktorý v jeho priesotoch podpísali cisári František II. a Napoleon Bonaparte 26. 12. roku 1805. V jeho priestoroch sa podpisom marcových zákonov v revolučnom roku 1848 oficiálne skončilo nevoľníctvo v celom Uhorsku.
Najväčším lákadlom paláca sú Bratislavské tapisérie, zobrazujúce antický príbeh lásky mladíka Leandra a krásnej Héro. Utkané boli v Anglicku v polovici 17. storočia, do Bratislavy sa dostali niekedy v polovici 18. storočia, no ako a prečo ich púť skončila v Bratislave, presne známe nie je.
Na nádvorie paláca bola začiatkom 20. storočia z nádvoria Letného arcibiskupského paláca presťahovaná fontána sv. Juraja, patróna rytierov, predstavujúceho rytiera bojujúceho s trojhlavým drakom. Na ďalšom menšom nádvorí v útrobách paláca je ďalšia fontánka s už spomínaným obľúbeným bratislavským motívom - dunajskou rybou (a cikajúcimi chlapcami ;-))
Fontána sv. Juraja na nádvorí Primaciálneho paláca
Primaciálny palác na pohľadnici z roku 1898. V tympanóne sa ešte nachádzala
pôvodná freska od Franza Maulbertsa. V roku 1959 ju nahradila mozaika E. Zmetáka.
Pokračovanie
Foto: AS, JS, 2008 - 2009;
Reprofoto: J. Lacika: Bratislava na starých pohľadniciach, J. Cmorej: Bratislava, svedectvo historických pohľadníc
