Prax už máme, jedného prváčika sme už zažili. Malý šibal nám dal zabrať, ale už z toho vyrástol. Malá neposedná čiernoočka asi bude ťažším sústom. Dievčatko, ktoré viac ako päť minút pokojne sedí, len ak je pripútané v detskej autosedačke, si bude musieť zvyknúť na disciplinované sedenie v školskej lavici. Štyri až päť ráz po štyridsaťpäť minút! A že môže prehovoriť, až keď ho vyvolá pani učiteľka. Neviem si to predstaviť, tak, ako si neviem predstaviť to drobča s plnou školskou taškou na chrbte...
Už nás nebudú trápiť otázky, prečo nás predbieha tieň a prečo dieťa nemôže mať sto rokov. Budeme sedieť nad písmenkami a vykrmovať písané A ako Jožko v Opiciach z našej police. Na stolíku už nebude miesto pre ledabolo porozhadzované farbičky a vysypané domino. Školáci predsa musia mať na stole poriadok.
O pár dní sa vyberieme na zápis do školy. Výber bol jasný, kde si poradili so šidlom číslo jeden, poradia si aj so šidlom číslo dva. A o tom, že k problémom sa naša škola stavia čelom, sme sa presvedčili len nedávno. Plusom je i výber rôznych vzdelávacích a výchovných aktivít. Výber školy je dôležitá vec, nedá sa riadiť len podľa toho, kam pôjde Lukáš a Olino!
Starší brat nám prezradil, že so spolužiakmi robia v škole malé darčeky pre budúcich prvákov, takže motivácia je viac-menej jasná. Nech sa tam bude robiť čokoľvek, bude za to darček. Pre istotu si ešte malá chce overiť, či sa v škole naozaj poobede nemusí spať a či sa naozaj budú učiť aj písané písmená („Mami, to bude ale ťažké. Nestačí, že viem tlačené?").
Na zápis pôjdeme celá rodina - starší brat sa chce trošku vytiahnuť, ako to v škole pozná a my, rodičia, sme zvedaví, ako sa našej mladšej ratolesti bude páčiť jej budúca trieda. Malú slávnosť zakončíme návštevou cukrárne a malou odmenou pre hlavnú hrdinku - knižkou. Musíme vybrať takú, ktorá je vhodná pre budúcu prváčku:-)
