V Bratislave je spolu asi 110 fontán, presné číslo sa mi nepodarilo zistiť. V tomto počte sú započítané okrem veľkých, turisticky atraktívnych fontán i malé fontánky s pitnou vodou, či fontány, patriace súkromným vlastníkom. Bratislavské fontány nie sú také impozantné, ako napríklad rímska Fontana Di Trevi, no i v našom hlavnom meste nájdeme zopár architektonických skvostov.
Ganymedova fontána na Hviezdoslavovom námestí z roku 1888 je neodmysliteľnou súčasťou priečelia budovy Slovenského národného divadla. Jej autorom je architekt Viktor Tilgner. V čase svojho vzniku to bola jediná okrasná fontána v Bratislave, ostatné slúžili ako zdroj pitnej či úžitkovej vody pre obyvateľov mesta. Kamenná fontána s bronzovými plastikami zvierat a ľudí je stvárnením príbehu chlapca Ganymeda, ktorého najvyšší grécky boh Zeus unáša v podobe orla na Olymp. Autor do diela zakomponoval aj zubáča, kapra, sumca a šťuku – typické dunajské ryby. Už menej typické pre Bratislavu sú korytnačky či raky, ktoré spolu so žabami zdobia strednú časť fontány.
Fontána dopĺňa budovu Slovenského národného divadla
Detail detskej postavy
Detail - Zeus v podobe orla unáša Ganymeda
Najstaršou bratislavskou fontánou je Rolandova fontána na Hlavnom námestí. Dal ju v roku 1572 postaviť cisár Maximilián II. v čase, keď po jeho korunovácii v roku 1563 vypukol v meste veľký požiar. Fontána bola zásobárňou pitnej i úžitkovej vody. Autorom diela je Ondrej Luttringer. Fontána predstavuje sochu rytiera Rolanda, ochrancu mestských práv. Toto vysvetlenie však údajne pochádza až z 19. storočia a socha na vrchole stĺpa predstavuje samotného cisára Maximiliána, prvého panovníka, korunovaného v Bratislave. Preto sa niekedy označuje aj ako Maximiliánova fontána.
Legenda o fontáne hovorí, že na prelome rokov sa socha rytiera otočí, mečom pozdraví každú zo svetových strán a vzdá tak hold radným pánom, ktorí zahynuli pri obrane mesta.
Rolandova fontána je dominantou Hlavného námestia
Roland - detail
Fontána sv. Juraja krášli nádvorie Primaciálneho paláca. Pôvodne sa nachádzala v záhrade Letného arcibiskupského paláca (v súčasnosti v ňom sídli Úrad vlády SR), presťahovaná bola až začiatkom 20. storočia. Súsošie z polovice 17. storočia znázorňuje rytiera Juraja, ako zabíja trojhlavého draka. Sv. Juraj je patrónom rytierov a jeho zobrazenie v podobe rytiera, kopijou zabíjajúceho draka, vychádza z legendy o jeho hrdinstve. V Lýbii v jazere pri meste Silene žil drak, ktorému obyvatelia museli obetovať svoje deti. Ako to v legendách býva, keď bolo treba drakovi poslať panovníkovu dcéru, objavil sa hrdina, ktorý draka zabil.
Udatný sv. Juraj zápasí s dvojhlavým drakom
Detail - dračie hlavy chrlia vodu miesto krvi
Kačacia fontána na Šafárikovom námestí autora Roberta Kühmayera je oproti spomínaným fontánam relatívne mladá. Je z minulého storočia – z roku 1914. Predstavuje výjav z jednej z bratislavských povestí. Z povesti o chlapcoch, priateľoch dunajského vodníka Zeleniaka. Malí nezbedníci chceli nazrieť do dunajského kráľovstva bez Zeleniakovho vedomia, za čo ich kruto potrestal. Pri vyslovení zaklínadla skameneli spolu s kačicami.
Kačacia fontána
Detail chlapčenskej postavy (nádherná práca sochára)
Kačacia fontána - detail
Fotografie: autorka
