Denníky, ktoré si v detstve či ranej mladosti písal takmer každý z nás, lístočky, ktoré sme ako žiačikovia počas vyučovania využívali na komunikáciu so spolužiakmi na druhom konci triedy, dodnes v tajnej skrýši odložený prvý ľúbostný list, to všetko má byť minulosťou. Prianie k narodeninám vybavíme SMS-kou, prípadne kúpime blahoželanie s predtlačeným textom. Listy už dávnejšie nahradili rýchle maily, píšeme už len lístky pre manželov, čo majú priniesť z obchodu. Možno občas napíšeme venovanie do knihy alebo si stručne zaznamenáme dôležitý termín do diára. Deti sa v škole naučia písať kostrbaté písmená a ďalej bude ich písacou pomôckou počítač. Vôňu atramentu a škripot pera po papieri nahradí ťukanie do klávesníc. Stratí sa jeden z charakteristických znakov osobnosti - náš rukopis.
Pamätám si hodinu matematiky, keď obľúbený učiteľ zobral môj zošit, aby pozrel, čo sme naposledy preberali. „To je švabach alebo čo?" prekvapene pozrel na mňa a potom späť do môjho zošita. Môj „švabach" som rokmi zdokonalila a môj rukopis je nezameniteľný. Každý ma podľa neho pozná. Len vy, moji čitatelia, ani netušíte, aké písmo ku mne patrí. Aj ja som zvedavá, či David píše predpisovo, so sklonom doprava, tak, ako písali naše učiteľky na základnej škole. Rovnaké písmo, rovnaká veľkosť, písali jedna ako druhá. Alebo ako píše Robert, najväčší znalec literatúry na blogu SME. Jeho písmo je istotne úhľadné, i keď aj on využíva skôr ťukanie do klávesnice. Naopak, Zuzka alebo Jožko sú istotne verní svojmu povolaniu a ich tajné doktorské písmo je pre nás, bežných smrteľníkov, úplne nečitateľné. Matúš zas istotne ukladá písmenká úhľadne vedľa seba i pod seba. Ako keď sme sa v škole učili sčítať, násobiť či deliť. Veď je nejaký matematik! Ostatne, pražskí blogeri nám odhalili kúsok svojho rukopisu na jednom zo svojich stretnutí. Aj Ywana napísala jednu báseň vlastnou rukou. No jediná blogerka, ktorú bezpečne spoznám podľa rukopisu, je Lucka, moja sestra.
Tak čo, milí kolegovia blogeri, pridáte sa ku mne a odhalíte ďalší kúsok svojho ja? Krátkym písaným textom možno zachránime písané písmo. Aby sme celkom nestratili značku toho, že vieme písať, ktorú nosíme od detstva na pravom (či ľavom, milí ľaváci) prostredníku. Lebo mne sa pomaly začína strácať. Takto nejako by pred pár rokmi vyzeral nečistopis tohto článku
