Prvý, slávnostný deň v škole, prebehol takmer hladko. Pamätný list, ktorý dostal každý prvák, znel na meno Jožko, čo si Dominika, vyzbrojená vedomosťami, prečítala hneď, ako ho dostala. Prekvapilo ma, že reklamáciu nechala na mňa, ostýchavú ju nepoznám. No presun do triedy bol v jej réžii. Tabuľku s veľkou jednotkou a veľkým bé, držala ona a takto organizovala zástup prváčeniec: „Máme čakať, bé!" Slzičky kamarátky, ktorá si s ňou chcela sadnúť do jednej lavice, vyriešiť nevedela. „Keď ony chceli sedieť so mnou obidve," krčila plieckami. Zatváracie pracky dostali doma zase zabrať, každému bolo treba ukázať nový šlabikár a knižku, ktorú dostal každý prvák.
Na druhý deň stačilo ráno povedať, že sa ide do školy a Dominika vyskočila z postele ako srnka. Prvý skutočný školský deň o učení ešte príliš nebol, takže najzaujímavejšia bola desiata a obed. Postup zjedenia desiaty (bagetka, jabĺčko a nakoniec koláčik) prebehol v opačnom garde, ako som jej doma vysvetľovala. Obed bol ešte zaujímavejší - za malý lístok dostala polievku a dukátové buchtičky (a na moje prekvapenie to všetko aj zjedla). Dokonca aj zemiaky v polievke, lebo musela dodržať jeden letný sľub.
Pochmúrne stredajšie ráno ju nevyviedlo z miery, vstáva s rovnakou radosťou ako dva dni predtým. Tretí deň v škole priniesol úspech v podobe troch včielok, pre radosť mamy aj dcéry. Aj taška sa pomaly zapĺňa, okrem šlabikára už máme aj zrkadielko, pracovný zošit z matematiky a Moje prvé čiary. Všetko pekne „ovčielkované".
Ani v štvrtkové ráno, ani v piatkové nemala Dominika problém s ranným vstávaním. To skôr my, rodičia, sme boli leniví vstať, ale „vďaka" počasiu sa niet čo čudovať. Výsledkom týždňového chodenia do školy je dohoda s pani učiteľkou, že Dominika bude jej pomocníčkou, ale rozprávať môže len vtedy, keď sa prihlási (hlási sa neprestajne aj doma), sedem včielok a jedna domáca úloha, na ktorej práve začíname pracovať. A jedna šťastná prváčka, ktorá by išla do školy hoc aj zajtra:-)
