Pre mňa, a myslím, že aj pre mnohých z vás, je to kultová hra. Pamätám sa, ako sme ju s maminkou kupovali v hračkárstve Červená Čiapočka na Poštovej ulici v Bratislave. Ako vianočný darček. Maminka si nemohla dovoliť vrátiť sa tam na druhý deň bezo mňa, Dostihy boli totiž podpultový tovar. Keď sme ich napokon mali pod stromčekom, tešili sme sa so sestrou (a rodičmi) ako malé...
S touto hrou prišla do našej rodiny závislosť. Dlhé večery sme trávili pri rozloženom hracom pláne. Každý sa snažil získať tie „svoje“ koníky, ja som mala rada žltú stajňu s koňmi Genius, Tara a Furioso. Ale ako iste viete, najviac vynášala fialová- posledná stajňa s koníkmi Narciom a Napolim. O obľúbencov sme sa vedeli aj pohádať. Ale keď stajne vynášali, kupovali sa aj lacné a nie príliš výnosné stajne zo začiatku hracieho plánu, aj tam sme mali obľúbencov, napríklad Lady Anne z hnedej stajne. Alebo Meláka zo svetlozelenej stajne, toho sme volali Málek. Veď viete- rozmary boháčov...
Častokrát musela hra ostať rozložená do ďalšieho večera. Dostihy a sázky s nami dokonca cestovávali na chalupu, veď čo by sme robili za dažďa? Hrali dostihy:)
Dnes v obchodoch nájdete množstvo hier, založených na podobnom princípe. My hrávame s deťmi Autoeurópu alebo (so starším synom) Kriskros. Na meniny by chcel Euromonopoly alebo Dračí hrad. A keď sme u našich nedávno objavili naše zaprášené Dostihy, tak sme nad nimi strávili dobré tri hodiny. Akurát návod chýbal, ale to až tak nevadilo, mám tú hru v krvi. Len som si nevedela spomenúť, či sa na dištanci stojí jedno kolo alebo až dve...
