Lenže napísať výstižnú správu typu: "Ahoj zlatko, ako sa máte? Upratala som vašu izbičku, našla som toho psíka, čo hľadala Dominika - posielam vám ho v balíku. Je nám za vami smutno, posielam vám pusku. Maminka" jedným palcom nejaký čas trvá. Tak som sa dala nahovoriť a po rokoch som začala používať T9.
Odvtedy som "nanhola" namiesto maminka a mám priateľov s exotickými menami. Meno môjho kamaráta T9 stále píše ako "Kusaj", najlepšia kamrátka je "Etiola", sestra "Kuala".
Té devina nepozná siestu, iba šiestu, manžela namiesto "láska" oslovujem "karla" a meno, ktorým podpisujem správy je "box" alebo "body". Domáci miláčik našich detí je "zajacil" a môj neodmysliteľný pomocník "novécnol". Dohodnúť si stretnutie té devinou tiež nie je jednoduché - "stretodod sa o siedmék" je ale celkom zrozumiteľné. Prekliknúť sa na správne interpunkčné znamienko znamená, že za slovíčkom sú aj dvaja smajlíci.
Len neviem, prečo sa tu niekto trápil s esperantom. Jazyky nevznikajú umelo, jazyky vznikajú úplne prirodzene. Aj keď mi zatiaľ písanie správ v novom jazyku trvá podstatne dlhšie ako bežným spôsobom, je oveľa zábavnejšie...
Miki akohesi, selmy vecer ;-)
Milí blogeri, pekný večer ;-)
