... no predstavte si, dnes ráno idem do práce svojím malým autíčkom a z vedľajšej cesty, ktorá nemá pripájací pruh (to my tu v Košiciach totiž tak bežne máme) sa snažím infiltrovať na frekventovanú štvorprúdovku. Čo v praxi znamená, že autá po štvorprúdovke poriadne fičia a ja a moje babské mestské autíčko s motoríkom 1.1 sa určite nedostaneme z 0 na 100 za 7,8 ako nejaké hnusné ozrutné terénne porše. Musím teda počkať, keď bude medzierka. Šak poznám naše možnosti, a život mi je milý, nie ?
Zrazu počujem nepríjemný zvuk zozadu a cca 30 ročný alfasamec s výrazom predátora a pravdepodobne služobnou oktáviou, ktorý sa snažil tiež infiltrovať na štvorprúdovku, ale až za mnou, zostra vyrazil, mňa slušne čakajúcu, na ten oný ... chlp predbehol, a v oblaku dymu a prachu sa na poslednú chvíľu vtesnal pred roztrasenú áviu, idúcu po zmienenej štvorprúdovke. V tej sekunde mi alfasamec ešte stihol ukázať niektorý z prstov (nestihla som fakt zaregistrovať, ktorý to bol, ani vypracovanie prsteňa na ňom som si nevšimla J). Vodičovi nešťastnej ávie tiež zjavne nebolo všetko jedno, čo prejavoval mekotavým trúbením.
V podstate sa nič také nestalo, ale táto udalosť mi tak narušila moju vnútornú psychickú pohodu, že som sa po krátky zvyšok cesty zasnila, aké by to bolo krásne, ocitnúť sa aspoň na chvíľu na vozovkách v kultovom filme o živote bez mužov, Sexmisii ...
Ťažko by sa stalo, že vedľa Vás v pruhu na červenej zastane dievčinka s otvorenými oknami, z ktorých Rytmus hlása do sveta svoje hlboké myšlienky, dievčinka do toho túruje a túruje a hypnotizuje Vás v nevycentrovanej šiltovke a čiernymi okuliarmi „gangsta“ pohľadom. Čo na tom, že auto medzičasom zdochlo, Rytmus hlása svoje posolstvá na plné pecky ďalej, a keď blikne zelená, dievča-gangsta musí opätovne naštartovať ....
Isto by som nikdy nezažila ani dve maminy s detskými autosedačkami za sebou, v drsnej konfrontácii na ceste, ktorá sa čo chvíľu mení na bojisko neľútostných gladiátorov, tie vražedné pohľady zpoza riasenky „Radšej byť mŕtva ako druhá“ pri súbežnej jazde, vyblikávanie, zúrivé trúbenie a následné výstrahy brzdovými svetlami, myšky a zlovestná pantomima, a nakoniec vytúžený výsledok – 3 metrový rozdiel na nasledujúcej križovatke ...
Na ceste by ani nebolo 5 postpubertálnych slečien z Dolného Vidlákova, napchatých do vytuneného stroja Škoda Stodváca Turbo Relly, s obrovskou nálepkou „kenvúd“ na zadnom skle a s krytkou od nádrže v imitácii niečoho chromovaného. Ich nežné tváričky by sme nevideli ani zboku cez čiernočierne fólie s bublinami, ani zozadu - cez obrovské laminátové krídlo made by Traktorová stanica Belža. Stodváca by neburácala zvukom štartujúceho raketoplánu v oblaku dymu a la „ekológický zločinec“.
Nemal by sa nám kto posmievať a mať blbé reči, ako môj známy minule, keď si robil srandu z neistej zmätkujúcej dlhovlasej vodičky pred nami „No joooo, maminkaaaaaa“. Ste mali vidieť ten môj hnusne jedovatý ksicht, keď sme tú chudinku razantne a po chlapsky predbehli. Vodič bol „on“ s mastným chvostíkom, s uhlom v lakti menej ako 45 º, čo je predzvesťou ozajstného drivera - amatéra, s nosom nalepeným na čelnom skle, oroseným čelom a smrteľne vydeseným výrazom v tvári ...
Ahááá už som v práci ... toto dnes ubehlo. Tak, otvoriť diaľkovým závoru, pomaličky sa trafiť medzi tie dva stĺpiky a opatrne zaparkovať ....Oooops ... tak ešte raz ....ale šak to bola len odrazka ...
