... My sme totiž taký čudný národ. Ako som písala v článku minule, strašne radi nadávame, kritizujeme, poukazujeme na chyby, ktoré „sa" robia. Zároveň však máme neuveriteľnú danosť už zo zásady nerešpektovať žiadne pokyny a nariadenia, všetko len obchádzať a obabrávať, a to zásadne v svoj prospech a na úkor ľudí naokolo. Ale späť k veci ...
....Oni totiž títo podivní ľudkovia (samozrejme nie všetci) nie sú len tými „tichými bláznami", ako sa hovorí v niektorých vtipoch, ktorí nikomu neprekážajú. Oni totiž na Domaši čím ďalej, tým viac a bezohľadne expandujú.
Nie je to len ten strašný pohľad, ktorý sa Vám naskytne v jednej zákrute pri obci Turany, keď starostu obce napadne vyčistiť mohutné kroviny. Dovtedy je to len zelený porast s krásnou panorámou Domaše. Ako náhle si však starosta splní svoju povinnosť, objavia sa zrazu rôzne nelegálne zaparkované maringotky, unimobunky, budky, staré karavany a prístrešky. Verte, že byť zahraničným turistom, ktorý si našiel v Turist Guide niečo o malebnosti rekreačnej oblasti Domaša na východnom Slovensku, pridám plyn a predpisy, nepredpisy, prchám. Nie len z rekreačnej oblasti, ale z celého Slovenska, lebo celá panoráma veľmi nebezpečne pripomína príbytky našich „osadníkov", alebo geto v Sowete nedaľeko Johannesburgu ...
Pani starostka tej obce, ktorú navštevujem ja, je zrejme veľmi schopná osoba. Lebo odkedy tam chodíme, spravila obrovský kus práce. Tráva je pravidelne vykosená, nechala spevniť a upraviť celé „pobrežie", nechala postaviť veľké parkoviská, dokonce aj s rezerváciou pre postihnuté osoby a momentálne sa prerába verejné hygienické zaradenie. Už len čakať, že sa na Domašu vráti turismus a obec začne zarábať ...
Len to by sme nesmeli byť Slováci ...
V prvom kroku sme si vytrhali cedule, a pokiaľ nevytrhali, tak aspon poničili.
V druhom kroku sme nariadenia prestali rešpektovať (resp. ani nezačali). Ono je nám totiž lepšie rozjazdiť trávku okolo urobených chodníkov, dostať sa tak úplne ku vode, zaparkovať dva metre od vody a chytať ryby rovno z auta.
Parkoviská potom vyzerajú takto :
Tu sa zastavím u činnosti polície. Boli časy, kedy som tu a tam podvečer videla hliadku, ktorá prešla celú pláž, rozdala pokuty a auta nechala „preparkovať" na parkovisko.
Teraz už dlho, dlho nič...
No ale podme ďalej. V tejto oblasti je jedna časť „pláže", kde je dno spevnené vegetačnými betónovými tvárnicami s plynulým vstupom do vody. Odjakživa to bola verejná pláž, kde sa požičiavali aj člnky a vodne bicykle. Odjakživa sa tu ľudia kúpali, opaľovali. Rybárom však nestačí tých x kilometrov, ktoré majú pozdĺž Domaše k dispozícii. Im proste vôbec nevadí, že si rozložia „nádobíčko" v strede takejto pláže. Dnes to vyzerá takto :
Ľudia, ktorí sa chcú kúpať, musia dávať veľký pozor na vlasce a háčiky a ešte musia čeliť nadávkam a verbálnym útokom od „rybárov", ktorí samozrejme sú po pláži rozptýlení tak, že vstup do vody je takmer nemožný. V podstate každý na tej pláži nadáva ....
To nehovorím o nepríjemnom zápachu z pitvaných týb ...
Rybári na Domaši (a možno aj niekde inde), fakt Vás prestávam mať rada ....
(Nabudúce možno o podivne vznikajúcich „súkromných" mólach, stavbách, ktoré majú z jednej strany ceduľu, že sú stavané z fondov európskej únie a z druhej strany „Nevstupujte, súkromný pozemok", o šantiacich ľuďoch na vodných skútroch a motorových člnoch, napriek tomu, že priehrada je v treťom stupni ochrany vodárenského zdroja a slúži ako zdroj pitnej vody pre Vranov nad Topľou. O prečudesných rekreačných stavbách typu „já na to mám, kto je viac ?")
