Často sa človek dostáva do situácie, kedy má jasnú, alebo aj nejasnú potrebu niečo zmeniť v svojom živote. Alebo chce dosiahnúť nejakého cieľa, nejakého výsledku, či už si ho vytýči sám, alebo dostal podnet od niekoho iného (napríklad náročného zamestnávateľa alebo nespokojného partnera ). Ľudia sa chcú rozvíjať, zdokonaľovať, majú záujem o sebareflexiu. Potrebujú sa v niečom „dobiť", „postrčiť". Chcú si byť sebou istejší, alebo len obyčajne a jednoducho si chcú viac užívať života a mať viac dôvodov k úsmevu.
Nemusí to byť priamo „depka". Niečo choré. Však to poznáte. Len niekde vzadu niečo bliká, a my nevieme poriadne čo, alebo, v tom lepšom prípade, vieme, len nevieme ako na to. Brzdí nás to, zväzuje, obmedzuje. Potrebujeme sa len nejako dostať zo začarovaných kruhov našich zvykov, návykov, závislostí. Potrebujeme odbúrať často nevedomú jednostrannosť a pripútanosť. Buď to necháme blikať, a zostaneme len takí nesvoji a vnútorne nespokojní, alebo s tým začneme otravovať kamarátku. Jednak ju Vaše sťažovanie nebaví a chcela by Vám radšej rozprávať o svojom novom kolegovi, a jednak - je proste iná ako vy. Vy ste možno menej razantná, veci riešite inak, máte na to malinko iný pohľad. Takže za jej radu ste síce vďačná, ale nakoniec Vám aj tak nepasuje. Čo s tým ?
Máte možnosť použiť jeden z najsilnejších a najhlbších spôsobov učenia sa, ktorí majú ľudia v 21. storočí k dispozícii. Koučovanie.
Koučovanie nie je nič tajomné a celý proces vyzerá veľmi jednoducho. Je to súbor techník, používaných pri koučovacom rozhovore, ktoré dobrý kouč ovláda na to, aby Vám otvoril oči a myseľ. Nie je to žiadny čarodejník a sektár, ktorý vám nahliadne do hlavy, mávne čarovným prútikom, zamumle formulku a vaše starosti sú preč. Kouč vás vedie premyslenými a dobre formulovanými otázkami vo vhodnom čase k tomu, aby ste tie správne riešenia našli a pomenovali sami. Využíva tradičné postupy a prináša niečo naviac - pracuje s myslením (ovplyvňuje spôsob, ako človek o veciach rozmýšľa). Pomáha Vám prekonať navyknuté vzorce myslenia, postoje a uhly pohľadu.
Asi prestanem s pokusmi o „igelitentné definície a vysvetlenia" :), na to je kopa literatúry, ale skúsim „po našom".
Ja som si to proste vyskúšala. A fakt to funguje. Bola som koučovaná a skúšala som aj koučovať. Keď som bola koučovaná, cítila som sa veľmi príjemne, nebola som do ničoho tlačená, nikto sa neposmieval ani nespochybňoval moje názory. (Jedným zo základných princípov koučovania je, že kouč neradí, nepodsúva riešenia, nementoruje, len kladením správnych otázok v správnej chvíli prenecháva riešenie na svojho klienta). Bola som až prekvapená, aké existujú na moju tému rôzne možnosti, ako na to, a hlavne som bola spokojná, že som si na nich prišla sama. HEURÉKA !!! Bola som taká „pozitívne naštartovaná" a ten pocit Vám odporúčam zažiť. :).
Horšie bolo, keď som sa pokúšala koučovať inú osôbku pri snahe o splnenie uvedených princípov. Bolo to veľmi ťažké, lebo máme v sebe potrebu niekomu radiť, navrhovať riešenia, uvádzať príklady z vlastných skúseností a to sa proste nesmie. Mala som úplne rozkúsaný jazyk a mozok mi šrotil na plné obrátky, aby moje otázky boli čo najefektívnejšie. Nastaviť niekomu zrkadlo v takom uhle, aby si HEURÉKA mohol zakričať sám ... Horšie ako 8 hodín práce v lome :).
Tento článok by mohol mať niekoľko častí, ktoré by popisovali princípy, jednotlivé prístupy, štruktúru rozhovoru atď. Lebo ide o celú vedu, nie veľmi starú, a momentálne aj veľmi „in".
Ja som momentálne taká natešená, že som mala potrebu sa s Vami na svojom blogu podeliť o to, že niečo také existuje a hlavne, že to funguje. Keď chcete vedieť viac, tak to už nechám na profesionálov, ktorí mi dúfam odpustia, keď som niekde nebola presná.
Ďakujem pani Evke Timkovej, výbornému koučovi, za krajší pohľad na svet (www.akademiakoucovania.sk)
