aby sme víkendový deň strávili pre väčšinu z nás nie celkom bežnou činnosťou. Čakal nás splav Malého Dunaja, ktorý zorganizovalo OZ Seniori v pohybe.
Mali sme trochu obavy z počasia.
Hoci druhá polovica júla bola síce horúca a suchá, v piatok a v sobotu sme sa dočkali vytúženého dažďa a úľavy od horúčav. Pri splavovaní si však dážď nikto neželá. A už vôbec nie búrku. Priznám sa, že som dokonca zvažovala účasť na splave, no zároveň som ho veľmi chcela absolvovať. Posledné prognózy počasia boli síce priaznivé, ale všetci vieme, že dosť často nevychádzajú.
V celkom slušnom počte sme sa nakoniec stretli na autobusovej stanici a ukázalo sa, že účastníci výletu svoj plán nezrušili, pribalili si svetre a pršiplášť a vyrazili za lákavým zážitkom. V Novej Dedinke je zastávka autobusu takmer v lodenici (s názvom "Pri Hati"), ale po ceste som si aj tak vytiahla kvôli vetru tenkú bundu. A zamyslela som sa nad tým, či som to s tými sandálmi trochu nepodcenila.
V lodenici bolo hneď veselo.
Okrem seniorov, stabilnej skupinky, ktorá sa na akciách občianskeho združenia zúčastňuje, sa to tu však hemžilo aj mladšími ročníkmi. Vodáci-dobrovoľníci prišli s nami staršími, aby nám poskytli pocit istoty pri splave a boli tiež zárukou jeho úspešného zvládnutia.
Požičali sme si vesty, pádla a katamarány. Dostali krátku inštrukciu k splavovaniu... Mali sme šťastie, do katamaránu si s nami sadli Rišo a Katka, ktorí hneď na začiatku splavu pospomínali rôzne rieky, ktoré splavovali… Bolo jasné, že skúseností majú naozaj dosť. Bola som počas celého splavu úplne pokojná. Bez nich by som ani v stálom a miernom prúde Malého Dunaja, taký pocit istoty určite nemala.
Páčilo sa mi veľmi, ako naši kormidelníci-dobrovoľníci okamžite začali spolu komunikáciu a najmä ako poznali rieku.
Vyslovovali vety ako : „Prúd ide vľavo, prúd ide vpravo“...neviem, ako to mohli vedieť, ale zjavne to vedeli. Aj na miestach, kde som ja nič nevidela… Vraj aj napadané lístky niečo prezrádzajú, ale asi ako komu. Určite to vyžaduje nejaký čas, kým človek porozumie reči rieky...
Počasie bolo ideálne, chvíľami pod mrakom, ale bez dažďa. Občas nás trochu zohrialo slnko. Vietor len slabučký. Presne také počasie, aké by si človek k splavu želal. Mali sme šťastie.
Obdivovali sme krásne divoké scenérie brehov Malého Dunaja, so stromami vyvrátenými do rieky.
Oddelení od civilizácie, hlučnej dopravy, davov ľudí. Len s riekou, jej meandrami a brehmi s lužnými lesmi a vodným vtáctvom. Pózovali nám na tých úžasných, prales pripomínajúcich brehoch kačice divé, volavky, bociany, lysky čierne...Sem tam sa nad hladinu vyskočila ryba.
Naši kormidelníci šikovne využívali prúd a vyhýbali sa trčiacim konárom a kolóniám leknice žltej. Rozhovor plynul uvoľnene a pokojne, akoby pod nami netiekla rieka…Aj prejsť sa tou džungľou topoľov, vŕb a iných drevín by asi bol zaujímavý zážitok.
Splav nám trval asi tri hodiny a vôbec by mi nevadilo, keby to bolo dlhšie. Aj keď zážitkom bol aj svojrázny cieľový bufet U Pacha v Hurbanovej Vsi – unikátnou vraj osemdesiatročnou Pachovou vŕbou (Pacha hybského zbojníka). Čakali nás zemiakové placky, guľáš, kofola...srdečná obsluha. Po občerstvení nás vyzdvihli mikrobusy a dopravili nás na zastávku autobusu, kde viacerí spokojní účastníci výletu plánovali ešte ďalší splav.
Jednoducho - vydarený výlet s veselou spoločnosťou, príjemný deň na vzduchu.
Objavenie nových miest, alebo aspoň pohľad na ne z nového uhla. Vyskúšanie niečoho nového... To bol tento víkend. Veľká vďaka patrí Ivke, štatutárke združenia za to, že celý deň organizačne zabezpečila.
Splav opäť organizuje občianske združenie Seniori v pohybe aj tento rok. Bližšie informácie nájdete na facebook stránke: https://www.facebook.com/seniorivpohybe
