Dôchodca s pestrou škálou záujmov. Zoznam autorových rubrík: Genealógia, Turistika, Cykloturistika, Cestovanie, Fotoreportáže, Súkromné, Nezaradené, Ako to vidím ja, Storočné noviny, Šariština
Pre tých, ktorí nemajú čas listovať v 100-ročných novinách, som vybral to najzaujímavejšie zo slovensky písaných periodík z 2. polovičky novembra 1914. Storočné noviny zverejňuje v týždenných intervaloch Slovenská národná knižnica v rámci projektu DIKDA (digitálna knižnica a digitálny archív).
Včera som si týždeň po spustení akcie išiel vyskúšať vlaky zadarmo. Vzhľadom na teplotnú inverziu som si za cieľ zvolil Vysoké Tatry, nech si užijem aj pekné počasie. Zadarilo sa mi, vlaky aj Tatry dopadli skvele.
Každý piatok zverejňuje Slovenská národná knižnica na stránke dikda.eu storočné noviny, ktoré vychádzali v slovenčine. Aj dnes boli zverejnené periodiká, ktoré vyšli v týždni 9.-15. novembra 1914. Boli to denníky Slovenské noviny a Slovenský denník, obdenník Národnie noviny a týždeníky Národný hlásnik, Robotnícke noviny, Slovenský týždenník a Vlasť a svet. Tentoraz som vybral najzaujímavejšie príspevky z týchto periodik za posledné 2 týždne.
Jeden z najrozsiahlejších hradov na Slovensku je postavený na šarišskom hradnom vrchu, 570 metrov vysokom andezitovom kopci nad mestečkom Veľký Šariš. Archeologický prieskum dokázal osídlenie hradného vrchu už v neolite. Nový hrad bol postavený začiatkom 13. storočia na ochranu severojužnej obchodnej cesty pozdĺž rieky Torysy. Bol to jeden z hradov, ktoré dal postaviť Belo IV. na obranu krajiny po tatárskom vpáde. Od začiatku to bol kráľovský hrad, bol sídlom kráľov, keď sa zdržiavali v Šariši, sídlil tam šarišský župan. Ako väčšina hradov, aj Šarišský hrad viackrát zmenil majiteľov, bol postupne dobudovaný a lepšie opevnený, až napokon po požiari v roku 1687 postupne spustol.
Pár kilometrov severovýchodne od Prešova stoja na strmom kopci zrúcaniny Kapušianskeho hradu. Postavili ho v 13. storočí na mieste starého slovanského hradiska na ochranu kráľovskej cesty, spájajúcej Stredomorie s Baltom. V roku 1312 počas bojov medzi Matúšom Čákom a Karolom Róbertom hrad zničili. V 16. storočí hrad prestavali a opevnili na obranu proti Turkom. Počas stavovských povstaní v 17. storočí hrad obsadili kuruci, potom cisárske vojsko a napokon v roku 1709 kuruci hrad znovu dobyli a vyplienený podpálili. Po uzavretí Satumarského mieru v roku 1711, ktorým sa ukončila séria stavovských povstaní, hrad provizórne opravili, ale už v roku 1715 ho na základe rozhodutia snemu zbúrali, aby sa už nikdy nestal baštou rebelov.
Aj keď sa noviny pred 100 rokmi venovali prevažne aktuálnym vojnovým udalostiam, sem - tam poinformovali aj o rôznych bizarných príbehoch.
Prvá svetová vojna priamo zasiahla bojmi aj severovýchodné Slovensko. V Humennom si v sobotu pripomenuli storočnicu bojov o mesto, kde urputne bojovali rakúsko-uhorská a nemecká armáda proti ruskej. Podujatie Karpaty 1914/1915 organizoval už po štvrtýkrát Klub vojenskej histórie Beskydy. Podarilo sa im zabezpečiť účasť takmer troch stoviek účinkujúcich nadšencov vojenskej histórie nielen zo Slovenska, ale aj z Českej republiky, Poľska, Ukrajiny, Ruska, Bieloruska a Maďarska.
Zo storočných novín sa dozviete, aká bola situácia na bojiskách začiatkom októbra 1914 a že aj počas vojny dochádzalo k rôznym kurióznym prípadom.
Za svetový deň turizmu bol vybraný 27. september počas tretieho valného zhromaždenia Svetovej organizácie turizmu (UNWTO) v roku 1979. UNWTO vybrala 27. september zámerne, vtedy sa vraj končí hlavná turistická sezóna na severnej pologuli a začína na južnej. Gymnázium Pavla Horova v spolupráci s našim Prvým michalovským klubom slovenských turistov si na tento deň naplánovali túru zo Starého Smokovca na Téryho chatu a do Sedielka, najvyššie položeného z turisticky sprístupnených sediel v Tatrách (2372 m n.m.).
Tretie najväčšie prírodné jazero na Slovensku po Veľkom Hincovom plese a Štrbskom plese vo Vysokých Tatrách, leží uprostred Vihorlatských vrchov, severovýchodne od Zemplínskej šíravy. Je to národná prírodná rezervácia s rozlohou 108 ha, z toho vodná plocha je 13,8 ha. Jazero vzniklo v dávnej minulosti pri doznievaní sopečnej činnosti v dôsledku mohutného svahového zosuvu, ktorý prehradil potok Okna. V 80. rokoch 19. storočia hrádzu umelo navýšili, čím zdvihli hladinu jazera o 5 metrov a plochu zdvojnásobili. Jazero je súčasťou CHKO Vihorlat, nachádza sa v nadmorskej výške 619 m, jeho dĺžka je 750 m, hĺbka vody 25 m. Má 6 prirodzených prítokov, prebytočná voda odteká potokom Okna smerom na juh cez Remetské Hámre. Údolím potoka Okna vedie od 60. rokov 20. storočia k Morskému oku asfaltová cesta, predtým tu bola úzkokoľajná železnička.
Teším sa vždy na piatok, aby som si mohol prečítať 100-ročné noviny v peknej starej slovenčine. Opäť som vybral pre tých, čo nemajú čas čítať týždenný náklad dvoch storočných denníkov a piatich týždeníkov, to najzaujímavejšie. Slovenský denník od 22.8.1914 nevychádzal z rozhodnutia ministra vnútra, pretože údajne jeho obsah ohrozoval záujmy vedenia vojny.
Po prvých troch týždňoch veľkej vojny v auguste 1914 bolo do vojnového konfliktu zapojených 8 krajín. Na jednej strane centrálne mocnosti Rakúsko-Uhorsko a Nemecko, na druhej strane štáty dohody Srbsko, Čierna Hora, Rusko, Francúzsko, Belgicko a Anglicko.
V auguste 1914 sa kruh uzavrel. Vojna Rakúsko-Uhorska proti Srbsku sa vstupom do vojnového stavu medzi ďalšími znepriatelenými štátmi zmenila na veľkú vojnu, akú svet ešte dovtedy nezažil.
Takýto bol titulok úvodníka Slovenského týždenníka z piatku 7. augusta 1914. Pred 100 rokmi sa v priebehu týždňa vojnový konflikt medzi Rakúsko-Uhorskom a Srbskom rozšíril na veľkú vojnu, ako sa 1. svetová vojna označovala až do vypuknutia 2. svetovej vojny. 1. augusta 1914 po 12-hodinovom ultimáte ruskej vláde, aby zastavila mobilizáciu, vypovedalo Nemecko vojnu Rusku. 2. augusta vypovedalo Nemecko vojnu Francúzsku, ešte v ten istý deň obsadili Nemci Luxembursko a vstúpili na územie neutrálneho Belgicka. Za porušenie neutrality Belgicka 4. augusta vypovedala Veľká Británia vojnu Nemecku. 5. augusta Rakúsko-Uhorsko vypovedalo vojnu Rusku a Srbsko Nemecku a 7. augusta Čierna Hora Rakúsko-Uhorsku.
Presne mesiac po atentáte na následníka Rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda 28. júla 1914 vyhlásila Rakúsko-uhorská monarchia vojnu Srbsku. Zaujímavé je sledovať, čo v nasledujúcich dňoch písala vtedajšia slovenská periodická tlač.
Hájske vodopády sa nachádzajú v Hájskej doline, spájajúcej obce Háj a Hačava. Hájska dolina od seba oddeľuje dve najvýchodnejšie planiny Slovenského krasu a to Zadielsku a Jasovskú. Do obce Háj sa dostanete štvorkilometrovou odbočkou z Turne nad Bodvou (medzi Košicami a Rožňavou), obchádzajúcou Turniansky hrad z východnej strany.
Vo štvrtok 23. júla 1914 doručil vyslanec Rakúsko-uhorskej monarchie srbskej vláde diplomatickú nótu s požiadavkami, rovnajúcu sa ultimátu. Na odpoveď dostala srbská vláda lehotu 2 dni do soboty 25. júla do 18. hodiny. O týchto udalostiach z vtedajšej tlače najpohotovejšie informoval verejnosť Slovenský denník, ktorý vychádzal aj v sobotu a nedeľu.
5. ročníka furmanských pretekov Podvihorlatská podkova v Porube pod Vihorlatom sa zúčastnilo sedem furmanov so svojimi koňmi. Po celotýždňovej drine v lesoch neváhali ani v sobotu prepraviť sa desiatky kilometrov pod južné svahy Vihorlatu, aby si zmerali sily.
Teším sa vždy na piatok, aby som si mohol prečítať 100-ročné noviny v peknej starej slovenčine, nespotvorenej cudzími slovami. Opäť som vybral pre tých, čo nemajú čas čítať týždenný náklad troch storočných denníkov a troch týždeníkov, tie najzaujímavejšie príbehy.
Môj výber bizarných príbehov zo storočných novín spred týždňa zaznamenal vysokú čítanosť, preto som opäť vybral to najzaujímavejšie z periodík, uverejnených 6.- 12. júla 1914.
