Dôchodca s pestrou škálou záujmov. Zoznam autorových rubrík: Genealógia, Turistika, Cykloturistika, Cestovanie, Fotoreportáže, Súkromné, Nezaradené, Ako to vidím ja, Storočné noviny, Šariština
Presne mesiac po atentáte na následníka Rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda 28. júla 1914 vyhlásila Rakúsko-uhorská monarchia vojnu Srbsku. Zaujímavé je sledovať, čo v nasledujúcich dňoch písala vtedajšia slovenská periodická tlač.
Hájske vodopády sa nachádzajú v Hájskej doline, spájajúcej obce Háj a Hačava. Hájska dolina od seba oddeľuje dve najvýchodnejšie planiny Slovenského krasu a to Zadielsku a Jasovskú. Do obce Háj sa dostanete štvorkilometrovou odbočkou z Turne nad Bodvou (medzi Košicami a Rožňavou), obchádzajúcou Turniansky hrad z východnej strany.
Vo štvrtok 23. júla 1914 doručil vyslanec Rakúsko-uhorskej monarchie srbskej vláde diplomatickú nótu s požiadavkami, rovnajúcu sa ultimátu. Na odpoveď dostala srbská vláda lehotu 2 dni do soboty 25. júla do 18. hodiny. O týchto udalostiach z vtedajšej tlače najpohotovejšie informoval verejnosť Slovenský denník, ktorý vychádzal aj v sobotu a nedeľu.
5. ročníka furmanských pretekov Podvihorlatská podkova v Porube pod Vihorlatom sa zúčastnilo sedem furmanov so svojimi koňmi. Po celotýždňovej drine v lesoch neváhali ani v sobotu prepraviť sa desiatky kilometrov pod južné svahy Vihorlatu, aby si zmerali sily.
Teším sa vždy na piatok, aby som si mohol prečítať 100-ročné noviny v peknej starej slovenčine, nespotvorenej cudzími slovami. Opäť som vybral pre tých, čo nemajú čas čítať týždenný náklad troch storočných denníkov a troch týždeníkov, tie najzaujímavejšie príbehy.
Môj výber bizarných príbehov zo storočných novín spred týždňa zaznamenal vysokú čítanosť, preto som opäť vybral to najzaujímavejšie z periodík, uverejnených 6.- 12. júla 1914.
Pravidelne si cez víkend prelistujem 100-ročné noviny, ktoré od decembra 2013 pravidelne každý piatok zverejňuje Slovenská národná knižnica v rámci projektu DIKDA (Digitálna knižnica a digitálny archív). Zaujímavé príspevky si kopírujem a z času na čas ich prostredníctvom blogu sprostredkujem tým, ktorí nemajú na monitorovanie 100-ročnej tlače čas.
Národnú kultúrnu pamiatku Múzeum Červený Kláštor nemožno obísť, ak zavítate do Pieninského národného parku, alebo priamo do jeho centra - obce Červený Kláštor. Obec vznikla rozdelením katastra obce Lechnica, a názov prevzala od chýrneho kláštora. Kláštor sa pôvodne volal Lechnický, až neskôr dostal názov podľa neomietnutých červených tvárnic podstrešných ríms kostola a kaplniek.
Do Červeného Kláštora a okolia som sa chystal na rodinný výlet po tridsiatich rokoch už minulý rok. Niečo nám do toho prišlo, tak sme výlet odložili na tohtoročný jún. Ťahali nás tam spomienky, veď Chemku Strážske, v ktorom sme s manželkou štvrťstoročie pracovali, patril celý areál súčasných kúpeľov Smerdžonka v Červenom Kláštore. Do podnikového rekreačného strediska sme chodili takmer každoročne s manželkou, jednotlivo, aj s deťmi. Naši traja chlapci sa tam učili lyžovať, boli v pionierskom tábore. Ja s manželkou sme tam prišli pred 45 rokmi na svadobnú cestu na bicykloch, kúpených z finančných svadobných darov.
Čiastočne zrekonštruovaný hrad nad mestom Stará Ľubovňa je dominantou Ľubovnianskej kotliny. Vznikol koncom 13. storočia ako hraničný strážny hrad, chrániaci obchodnú cestu do Poľska.
Múzeum ľudovej architektúry v Starej Ľubovni vzniklo v roku 1984. V areáli, nachádzajúcom sa v podhradí Ľubovnianskeho hradu, je v 25 drevených pamiatkach z okolitých obcí zaznamenaný vývoj ľudového staviteľstva od polovice 19. do začiatku 20. storočia.
Presne pred 100 rokmi, 28. júna 1914 o 11:45, spáchal v Sarajeve srbský anarchista Gavrilo Princip atentát na Františka Ferdinanda a jeho manželku Žofiu. Atentát sa považuje za jednu z udalostí, ktoré viedli k vzniku 1. svetovej vojny. Arcivojvoda František Ferdinand bol synovcom cisára Františka Jozefa I. a následníkom trónu sa stal po smrti panovníkovho syna Rudolfa. Udalosti okolo atentátu sú všeobecne známe, pozrime sa však, ako o nich písala vtedajšia tlač.
V sobotu som bol pozvaný až na štyri akcie, z toho dve turistické. Niekedy sa to tak nakopí a človek sa musí rozhodnúť. Vo štvrtok večer to vyzeralo, že napokon nepôjdem nikam. Rozboleli ma zuby a manželka ma upozornila na opuchnuté líce. V piatok ráno som zašiel k zubárovi a ten mi po ošetrení abscesu nasadil antibiotiká. Napokon som sa rozhodol, že sa zúčastním regionálneho turistického zrazu vo Vinnom.
Najnavštevovanejšou tiesňavou Slovenského raja je Suchá Belá. Okrem podmanivej krásy je dôvodom vysokej návštevnosti jej ľahká dostupnosť z osady Podlesok pri Hrabušiciach. Dvojhodinový výstup tiesňavou poskytuje nezabudnuteľný zážitok. Potok Suchá Belá vyhĺbil do vápencového masívu na severnom okraji planiny Glac úzku roklinu, ktorá na vzdialenosti 4 kilometre prekonáva úctyhodný výškový rozdiel vyše 400 metrov. Na sérii skalných stupňov sa vytvorila kaskáda vodopádov. Dolná časť tiesňavy od Podlesku po Misové vodopády bola turisticky sprístupnená v roku 1908. Celú tiesňavu sprístupnili až v roku 1957 po vybudovaní rebríkov, lávok, mostíkov, stúpačiek a reťazí.
Takmer presne pred rokom som prechádzal spolu s desiatkou kolegov z 1. michalovského Klubu slovenských turistov a dvomi autobusmi gymnazistov severnú časť pohoria Branisko zo sedla Chválabohu (nad tunelom Branisko), cez najvyšší vrch pohoria Smrekovicu do Lačnovského sedla, oddeľujúceho pohoria Branisko a Bachureň. Zo sedla sme zostúpili do šarišskej obce Lačnov a cez Lačnovský kaňon do Lipoviec. Včera sme si výstup na Smrekovicu zopakovali, ale zostúpili sme do spišskej dediny Vyšný Slavkov. Cieľom túry bolo totiž 51. stretnutie čitateľov časopisu Krásy Slovenska, ktoré sa tentoraz konalo vo Vyšnom Slavkove.
V týchto upršaných a vetristých dňoch nemám odvahu vydať sa na dlhšiu túru, nedostatok pohybu si preto kompenzujem bicyklovaním. V prípade zhoršenia počasia sa viem na bicykli urýchlene vrátiť domov aj z väčšej vzdialenosti. Vo štvrtok som sa motal po zákutiach Zemplínskej šíravy a keďže som sa musel zrýchleným presunom vrátiť z polcesty, v sobotu zavčas rána som sa tam vrátil.
Od detstva veľmi rád bicyklujem. Teraz ako dôchodca mám dostatok času, tak si denne idem vyvetrať hlavu. S výnimkou krajne nepriaznivého počasia prebicyklujem denne 20-50 km. Najprv sa spýtam manželky, či netreba niekam skočiť, niečo vybaviť, alebo kúpiť. Po hlavných cestách je z našej dediny do Sobraniec 8 km, do Michaloviec 20 km, ja však najradšej chodím po vedľajších cestách. Nemám rád, keď ma ofúkne rútiaci sa kamión, až mám problém udržať sa na ceste. No najradšej bicyklujem po vihorlatských lesoch, tam prežívam ten slastný pocit z pohybu po čerstvom vzduchu.
S partiou michalovských turistov som sa vybral do kopcovitého okolia obce Podhoroď, ležiacej na juhovýchodnom okraji pohoria Vihorlat, v blízkosti ukrajinských hraníc. V Podhorodi začína nám známy turistický chodník po hrebeni Vihorlatu, my sme sa však vybrali po neznačkovaných kopcoch Podhoroďský hradný vrch, Paprtný, Veľký Osojík, Malý Osojík, Bralo a novší Tibavský hrad pri Choňkovciach.
Môj prehľad 100-ročnej tlače spred mesiaca Vás celkom pobavil, preto som pripravil ďalší. Je to výber krátkych článkov zo slovenských denníkov a týždeníkov z apríla 1914. Slovenská národná knižnica v Martine zverejňuje v rámci projektu DIKDA (digitálna knižnica a digitálny archív) každý piatok popoludní periodickú tlač za uplynulý týždeň z roku 1914.
V chránenej krajinnej oblasti Vihorlat sa okrem známeho jazera Morské oko nachádzajú aj menej známe jazierka a rašeliniská. Tie boli cieľom sobotňajšej túry michalovských turistov.
