Čo sa týka výtlkov, je to, samozrejme, globálny problém o ktorom sa veľa hovorí, ale málo sa robí. Sľuby sa sľubujú a diery, podobajúce sa kráterom na Mesiaci sa prehlbujú a rastú. Nevadí im ani to, že podľa projektov by mali byť dávno preč a cesta, aj keby z nej nebola diaľnica, by sa mala podobať aspoň na jednoduchú dvojprúdovku. Ale zvyčajne, keď sa po danej ceste premávajú králi ciest - traktory, sa táto dvojprúdovka mení na niečo neidentifikovateľné, vodičom sa okamžite aktivuje inštinkt Hulka a nešťastným traktoristom neostáva nič iné ako si po vypočutí viacerých veľmi nepekných komentárov začať žehliť karmu.
Bonusom je, že po absolvovaní niekoľkých autobusových výletov po danom úseku si viem živo predstaviť, ako vyzerá peklo, aj keď na to neverím. Ako nekonečná cesta autobusom, v ktorom po polhodine je koncentrácia vzduchu príliš nízka a koncentrácia zúfalstva zas príliš vysoká. Cesta, počas ktorej sa zbierajú všetky výtlky. Pre lepší zážitok treba do nich vpáliť v plnej rýchlosti, skúšajúc či to kolesá zvládnu. Iba vtedy je to pravý šmak.
Musím povedať aj o vodičoch z kategórie 60+, ktorí sa cesty (aj keď opodstatnene) boja, žiakov autoškoly, ktorí tu mávajú prvé jazdy, alebo vodičov kamiónov, ktorí zbierajú kolóny a premávajú sa vtedy, kedy sa im len zachce. Myslím, že tí zbierajú ešte viac krásnych prívlastkov na svoju osobu ako vodiči traktorov.
Taktiež treba spomenúť to, že samospráva už veľa veľa rokov namiesto tejto cesty buduje diaľnicu, ktorá existuje iba na papieroch a v naších predstavách. Mala by spájať naše okresné mesto s civilizáciou, nemali by tam byť žiadne výtlky a priemerna rýchlosť by bola 100 kilometrov za hodinu. Realita je ale podstatnejšia. Namiesto diaľnice máme Highway to Hell.
