Hoci som na začiatku hral podráždeného egoistu, bol som celý vzrušený a chcel som do detailov vedieť, čo sa to deje s mojím kamošom. Poznáme sa dlho, ale v poslednom čase, sme neboli v takom intenzívnom kontakte, aby som sa ocitol na prvom mieste jeho zoznamu číslo 911. Čo už, stalo sa. Jeho dotačné vysvetlenie obsahovalo pár fráz o mojom momentálnom fungujúcom vzťahu a COFFEE STORIES, ktoré si z času na čas prečíta. Moja improvizovaná podráždenosť sa razom zmenila na nefalšovanú úprimnú hrdosť na seba samého.
-A s kým sa to vlastne teraz miluješ? Uveď ma trochu do situácie, lebo si pamätám na obdobie, keď som o tejto sfére tvojho života úplne strácal prehľad.
-Veď vieš, Kométa. Moja najsvetlejšia, najžiarivejšia...
-... bez chvosta, ale s veľkými kozami, ktorá ti padá do oka pravidelne každý párny rok, doplním ho. Môj známy (pre tento prípad ho budem volať Chvost) ju pozná už od strednej, chodiť spolu začali v maturitnom ročníku. Odvtedy sa pravidelne zvádzajú a rozchádzajú, udobrujú a opäť na smrť pohádajú. Tak raz za dva roky, majú taký vlastný cyklus. V prestávkach si každý z nich nájde nejakú krátku lásku na pofúkanie čerstvých rán, ale vždy sa potom znovu dajú dokopy. Až som postupne nadobudol pocit, že je to láska na celý život. Dnes to tak nevyzeralo.
-No dobre môj. Tak mi prosím ťa presne opíš, čo sa ti šinie hlavou, keď sa oddávate tomu tantrickému sexu, vyzvem ho.
-Nič zvláštne. Len keď na to dostaneme chuť a už na sebe nemáme ani kúsok odevu, nepozerám sa na ňu, ale predstavujem si nejakú inú. Občas je to nejaká, ktorú poznám, ale väčšinou sú to len pevnejšie prsia, štíhlejšie nohy a ploché bruško. A ešte zmyselne plné pery a dlhý elegantný krk, ktorý obdivujem zozadu. Pružné sexy telo, aké vidíš v negráckych klipoch. Chápeš to? Je to normálne? Do riti, čo mám robiť?!
-Ale Kométe predsa nič nechýba! Možno mala zadok kedysi krajší, teda menší a pevnejší, lenže...
-...lenže je to stále ten istý zadok, ročník 79, a ja ho poznám do úplných detailov, nehovoriac o zvyšku. Tak sa nečuduj, že strácam motiváciu sa pozerať.
-A skôr, ako sa ponoríš do tohto virtuálneho milovania, dopraješ frajerke aj nejakú predohru, ale si ju vezmeš ešte v chodbe?
-Cez víkend sa vždy posnažím, ale cez týždeň to radšej ani neskúšam. Mám teraz kopec roboty, som rád, že si nájdem čas sa najesť.
-Koľkokrát do týždňa to robíte, ak sa smiem spýtať?
-Dvakrát približne. Niekedy trikrát. Čo, zdá sa ti to málo?
-Ja neviem. Mnohé by s tebou z vďaky za takú pozornosť pozerali futbal a hocikedy ťa nechali prečítať si noviny. Ale, čo robíš, aby to vždy bolo aspoň trochu iné? Lebo ona už iná nebude, poviem a v duchu riešim sám seba.
-Nič. Ja nepotrebujem, aby To bolo iné, mne sa To páči tak ako to je! Len ma sere, že si predstavujem nejaké iné telo!
-Priateľu, ja neviem čo ti na to povedať. Nie som sexuológ. Asi si sa obrátil na zlú adresu, hovorím rezignovane.
-Tebe sa to ešte nikdy nestalo?
-Nie. Teda, možno raz-dvakrát. Ale nevzalo ma to tak ako teba. Podľa mňa to máš ako s novinami. Čítaš stále jedny, ale občas dostaneš chuť vymeniť titul, lebo je v nich atraktívnejší font a namiesto horoskopov vtipný komiks. Kúpiš si ich, celý vzrušený sa začítaš a prídeš na to, že obsah stojí za hovno. Že si navykol na ten spôsob myslenia a nazerania na svet, ktorý si roky nachádzal vo svojom obľúbenom plátku. Takže vlastne nie je dôvod niečo meniť.
-To je všetko skvelé, ty filozof, ale je chcem od teba radu. Mne sa to totiž takto, s tými predstavami páči!
Chvíľu som ticho, lebo o tomto nebola reč a dosť to mení celú situáciu. Zamyslím sa, či to nie trochu choré alebo aspoň nefér voči partnerke.
-A nie to trochu choré?, opýtam sa ho.
-To mi povedz ty. Volám ja tebe, nie ty mne.
-Ja fakt neviem.
Na pár sekúnd vysielame mlčanie a potom sa ozvem:
-Počúvaj, mám taký nápad, ale nie som si istý, či sa ti to bude páčiť.
-Kuva, tak to už vyklop!
-Máš doma zavedený internet?
-Nie.
-A frajerka?
-Bývame spolu, ty magor! Keď ho nemám ja, nemá ho ani ona, hádam.
-Myslím v práci, či má prístup k internetu v robote.
-Ani tam nie.
-O.K. Tak o tom napíšem článok. Uvidíš, čo povedia ľudia v diskusii. Väčšina z nich sú úplní šialenci, ale občas sa zapoja aj fakt skúsení a chytrí ľudia, ktorí už niečo prežili. Možno ti poradia oni.
-Tebe asi je..o. Ja ti volám aj kvôli tomu, aby sa to hneď zajtra nedozvedela moja frajerka a ty to chceš vyklopiť polke Slovenska. Tebe fakt je..o. Veď ty máš väčší problém ako ja. Tebe už z toho internetu a blogovania tak preskočilo, že keď budeš mať decko, napíšeš dlhý článok o tom, ako sa mu odgrglo. A pridáš k tomu fotky, samozrejme.
-Asi máš pravdu. Zabudni na to. A sorry, že som ti nepomohol.
-V pohode. Sa maj.
-Čau.
Keď zložím, hútam nad tým, či sa niečo podobné raz neprihodí aj mne. Spomeniem si na jednu cestu vlakom v sprievode spolužiačok z výšky. Predmetom ich rozhovoru bol ten od ich ôsmych rokov očakávaný čas, keď už budú mať po svadbe. Keďže to boli všetko študentky psychológie, tušil som, že sa z nich nestanú žienky domáce. Ale nemal som ani šajnu o tom, ako nedočkavo sa tešia na chvíľu, keď už budú natrvalo (?) zadané a budú si môcť dopriať. Čokoláda sem, zákusok tam, najlepšie všetko na večer. „A tak si budem trochu priberať, nejaké hrubé stehná ma už nebudú tankovať“, úplne bez zábran vyjadrovali v mojej prítomnosti podobné obludnosti. To fakt takto rozmýšľajú všetky?! Boli tam vtedy tri a uni sono sa nešli dočkať, keď sa bez výčitiek svedomia začnú pretvárať na „modelky“ Rubensovým obrazom. To hociktorá žena, s ktorou sa raz rozhodnem žiť, bude po rokoch a dvoch pôrodoch rozmýšľať rovnako, zrealizuje tento záludný plán a ja sa jednu vášnivú noc pristihnem pri tom, ako si predstavujem sex so Sarah Jessicu Parker?
Počkať. Sarah Jessica Parker? Tá ma už teraz okolo štyridsiatky, nie? Nie som nekrofil, takže to zrejme bude nejaká mladšia. No dobre, ale aj tak...
Z temných úvah ma vyruší zvonenie môjho mobilu. Kométin Chvost.
-No dobre.
-Čo dobre? Už ťa to prešlo? No vidíš, som ti hovoril, že je to ako s novinami, poviem víťazoslávne.
-Nič neprešlo. Napíš o tom článok, som myslel.
-A-ha. Určite môžem? Nie že sa mi jednu noc prikradne do spálne Kométa a vystrelí mi mozog z hlavy.
-Nič sa neboj.
-Tebe sa to povie. Ale dobre. Koniec koncov, bol to môj nápad.
-Tak sa daj do toho.
-O.K., čau.
Ešte v ten deň (sobota) som sa dal do písania. Vonku mínus desať a stovky krásnych žien, ktoré potrebujú zohriať. Vlastne mu celkom rozumiem, pomyslel som si, keď som dopísal nadpis.
Bol som trochu sklamaný, keď mi Chvost zavolal hneď na druhý deň ráno a vydal rozkaz:
-Nič nepíš, Pali. Už som to vyriešil!
Od zvedavosti som ho ani nepozdravil. –No to chcem počuť.
-Včera sme sa milovali a keď sa mi začali do hlavy tlačiť všetky tie neexistujúce aj reálne sexice, zapol som telku. MTV, aby som bol presný. Dávali samé R&B a aj keď som viac na blondínky, splnilo to účel. Žiadne výčitky svedomia, jednoducho som sledoval telku a súložil pri tom!
-Nuž, nie som si istý, či toto nie je ešte zvrátenejšie ako to predtým, ale ako myslíš. Jej sa to páčilo?
-Triasla sa ako rýchlovarná kanvica ešte päť minút potom.
-Uhm. Fajn, som rád. Len si dávaj pozor, aby si sa nešiel milovať, keď budú robiť prierez tvorbou Eminema. Motorovú pílu ako sexuálnu pomôcku som v žiadnom porne nevidel.
-Nič sa neboj.
-Ale, mohol to byť dobrý článok. Pošlem ti ho mailom, hm?, opáčim ho.
-Vyser sa na to. Vďaka aj tak.
Zložil som a išiel si zabehnúť. Takéto riešenie by v mojom prípade absolútne neprichádzalo do úvahy. S televízorom mám totiž dosť neujasnený vzťah: rád si ho pozriem, ak je čo, ale v princípe ho neznášam a najviac sa mi páči vypnutý. Potreboval som prevetrať hlavu.
Beh však vôbec nesplnil svoj účel. Vedel som totiž, že na tento obskúrny Chvostov problém budem myslieť pri najbližšom milovaní.
Za normálnych okolností by sa príbeh skončil kdesi tu. Keďže však životy mnohých z nás sú dosť nenormálne, môj kamarát mi zavolal aj tretíkrát.
-Píš ďalej, priateľu, ozvalo sa rezignovane na druhej strane.
-Čo? Čo sa stalo? Neplatil si káblovku a odpojili ťa?
-Ááále, hovno. Dnes pri obede mi moja milá tak potichu, medzi vývarom a rezňom, povedala, že som bol skvelý, ale tá telka ju rušila. Že sa nedokázala sústrediť na sex. Bola to vraj taká ... fyzická rozkoš, ale mala pocit, akoby som bol úplne mimo.
-No jo, ženu neosereš. Normálne som sa tešil, že sa to vyriešilo, zaklamem.
-Tak sa neteš a daj sa do písania. Kedy to bude vonku?
-Čo ja viem,..., v pondelok, najneskôr v utorok.
-Dobre. Som zvedavý.
Dvadsaťjeden štyridsaťtri mi znovu (snáď naposledy) zazvoní telefón. Neznáme číslo. V mysli sa my objaví Kométa, ako so samurajským mečom v jednej a s mobilom v druhej ruke stojí za mojími dverami a čaká, kedy jej otvorím.
-Sibyla Pavel, prosím..., ohlásim sa a chcem, aby môj hlas znel vyrovnane.
-To si ty? No, tak nič.Samozrejme, že je to ona. Ale pre istotu hrám ďalej svoju rolu.
-Kto je tam?
-To som ja, XXXX. Prepáč, že ťa takto neskoro vyrušujem. Môj milý sa posledne dosť divne správa a včera aj dnes niekomu vyvolával, tak som si chcela overiť komu. Či nenamotáva druhú.
-Môžem ťa uistiť, že ma nebalil. Ja som mu volal prvý. Hľadám si robotu a dúfal som, že tvoj frajer bude o niečom vedieť. (Božem, vymýšľam si, ako keby mi za to platili!)
-No, a čo? Má niečo?
-Najprv nevedel o ničom, ale potom mi navrhol, že by som mohol pre niekoho písať. PR články a podobne.
-To je super, nie?! Zobral si to dúfam? opýta sa Kométa vzrušene, cítim ako celá žiari. Keby tá vedela...
-Ešte neviem, porozmýšľam...
-Jááááj, Pali, ty niekedy nevieš, čo chceš. Síce som od teba ešte nič nečítala, ale ... Hovorím ti, zober to.
-Myslíš? Tak ja to teda skúsim.
