Paľo SIBYLA
Sedem spôsobov ako zabiť manželku
Ak existuje manželstvo bez lásky, potom musí existovať aj láska bez manželstva.
Vyrastal v Hriňovej, žije v Bratislave. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, (my) life /zo života motýľov/, coffee stories /poviedky?/, müsli /krátke zamüslenia/
Ak existuje manželstvo bez lásky, potom musí existovať aj láska bez manželstva.
alebo krátka úvaha na ošúchanú tému v jedno sprdene chladné ráno.
Posadila sa k stolu vpredu pri stene, aby videla na pult so zákuskami. Mladý muž za pultom sedel na stoličke a čítal noviny. Vôbec si ju nevšimol. Svetlozelená košeľa s krátkym rukávom len chabo zakrývala jeho svalnaté telo. Gaštanovo hnedé oči sa naháňali po čierno-bielych riadkoch s neznámym obsahom a všimla si, ako mu občas cuklo mohutným bicepsom ľavej ruky. Boli to informácie o situácii na finančných trhoch? Výsledky zámorskej hokejovej ligy? Recenzia na ľahko erotický film s prekvapivou pointou? Ešte chvíľu sledovala objekt svojho záujmu. Dostala naň chuť.
Na pravej ruke som žongloval s cestom na pizzu, krútil som ho frajersky nad hlavou. Zatiaľ čo hostia znudene sledovali tú kulinársku šou, tam hore sa diali veci.
Čľup. Čľup, urobila do vody pena na holenie, potom ako ju žiletka aj s chlpmi vymrštila preč zo svojho tela. Bolo deväť hodín ráno, stál som v kúpeľni pred zrkadlom, holil som si tvár. Deväť hodín ráno, pätnásteho decembra 2007 a teraz neviem, či vďaka tomu zvuku peny dopadnuvšej na hladinu vody v umývadle, alebo kvôli faktu, že odvtedy ubehlo presne dvadsať aj dva rokov, spomenul som si na deň, keď som dostal poriadne po papuli, ako nikdy predtým nie. Hoci, vtedy som to vôbec tak nevnímal.
- Ježišmária! – zareval som na celý dom, keď som si pár dní dozadu pozrel účet za telefón. Ale poslušne som zaplatil a dušoval sa, že si nájdem frajerku, ktorá nebude požadovať, aby som jej každý večer volal. Často na druhý koniec planéty, do krajiny, ktorej meno neviem ani vysloviť. - Preskočilo vám?! – opýtal som sa podráždene, keď mi o týždeň nejaký chumaj na druhej strane linky oznámil, že som účet nezaplatil a mám sa dostaviť na jedno z ich obchodných miest.
Hovorí sa, že ľudia sú v mnohom podobní zvieratám. Ja by som povedal, že sme až na bezvýznamné detaily úplne rovnaké tvory. Rovnako pudoví, rovnako bezcitní. Každý z nás jedinečný, všetci svojim spôsobom krásni. My ľudia sme dokonca, podobne ako nemá súčasť živého tvorstva tejto planéty, schopní žiť v zajatí. No na rozdiel od zvierat to robíme z vlastnej vôle.
Mal to byť zlom. Mal to byť let na tropický ostrov, palácový prevrat s použitím bojového umenia a sexuálnej tyranie, vysvätenie mojej ženy za jedinú dcéru všemohúceho Boha, ktorý v živote, v celej ľudskej ére, minimálne na tejto mliečnej dráhe bez chlpatých, nemal žiadneho syna. Pretože každý muž je v princípe chybný výrobok. A dosť silne pochybujem, že by ten starý dal svoj kopirajt na plastovú pištoľ, ktorá smrdí po šikmáčoch
V miestnosti sa svietilo. Na môj vkus tam bolo až príliš veľa svetla. Ale, ako sa neskôr ukáže, svetlo hralo v tomto príbehu svoju nezastupiteľnú úlohu.
Veľmi dobre viem, že väčšina z vás žije naozaj uponáhľaný život a len málokedy máte dostatok času na prečítanie jedného dvojstranového príbehu až do konca. Preto hneď v úvode celkom otvorene prezradím, ako skončí nasledujúce rozprávanie: Budem sedieť na okraji postele a žena zničí jeden obraz úderom o moju hlavu.
Najprv mi to pripadalo ako naozaj dobrý fór. Na prstoch mali zlaté prstene, zlaté náušnice v ušiach, v hlave prázdno. Roztečené v bokoch a úsmeve, unavené svojim prázdnym životom, plným peňazí. Ženy z banky, ktoré som vtedy vyučoval angličtinu. Zízali na mňa vystrašené a preklínali tú chvíľu, keď sa ich nadriadený rozhodol, že jeho zamestnankyne potrebujú jazykové vzdelanie. Teraz doplnil svoje požiadavky. Mal som ich uviesť do omylu. Učiť, že päť sa povie najn a deväť fajv. Pripadalo mi to ako naozaj dobrý fór.
- Nezabehol by si do obchodu pre rožky? - povedala bojazlivo Eržika, práve keď som sa chystal vopchať jej ruku do nohavičiek. Oči som mal zažmúrené, lebo som sa bál, že mi dá facku. Ale keď spomenula rožky, okamžite som ich otvoril.
Prišla k nám niekedy na sklonku jesene. Ten monokel na jej tvári ju robil ešte príťažlivejšou, hoci slová, ktoré mala v ústach, sa nie všetkým dobre počúvali. Ale nohy roztiahla aj pred tými, ktorý nechceli. Takmer každý ju už zakúsil.
Známe slovenské vydavateľstvo vyhlasuje novú poviedkovú súťaž. Oproti staršej a známejšej podobnej súťaži pre začínajúcich autorov je však táto nová tematicky striktne vyhranená. Krátke prózy nie rozsiahlejšie ako 12 normovaných strán by sa mali venovať Slovensku ako absurdnej krajine, v ktorej ľudia nemajú vlastný názor (sic!) a často podliehajú manipulácii rôznorodých extrémistických skupín. Osobitne ocenené budú poviedky, v ktorých...
Uplynuli približne len dva týždne odvtedy, čo mi Chvost zavesil na nos svoj vzťahový problém a ja som sa pristihol, ako si obzerám tú koketnú čašníčku od nôh až po obočie. Sedeli sme spolu s priateľkou v malej útulnej kaviarni, o ktorej Maťo vyhlásil, že tam robia najlepšiu kávu v Rimavskej Sobote a takmer stále majú plno. Čiastočne aj kvôli tej čašníčke, dodal. Keď som si druhýkrát usrkol z voňavej čiernej zmyselnosti, dal som mu za pravdu. V oboch prípadoch.
-Ty máš milenku?!, pýtam sa, neveriac vlastným ušiam. -Nemám, myslel som, ..., chcel som povedať, že si predstavujem inú, inú ženu, koktá môj priateľ, ktorý sa, neviem prečo, rozhodol, že sa mi zverí so svojim „fantastickým“ problémom. -Ale poznáš ju, do riti, čéče, zaľúbil si sa druhej, alebo čo? A vlastne, prečo voláš zrovna mne?, pýtam sa a začínam zvyšovať hlas, hoci sa v duchu potichu a totálne nekolegiálne smejem. -Nikdy som nebol nejaká bútľavá vŕba, nehovoriac o tom, že mám kopec vlastných problémov. Tak prečo si sa obrátil na mňa? -Práve preto. Z bútľavej vŕby sa niekedy dosť ozýva. Dúfam, že ty si to necháš pre seba a pritom mi poradíš, čo mám robiť.
Ráno som vstal o hodinku skôr, ale o šiestej som už bol späť u teba v posteli. Už skôr som zistil, že nejašiť sa navypláca. „Som už zabudol, čo sa mi snívalo, moši“, odpovedám spod periny. „Mne sa zdalo, že si ma niekam volal a bola tam aj tvoja mama a ja som zrazu bola v svadobných šatách“, hovoríš. Začneš sa po mne štverať od nôh až k ústam. Pri raňajkách sme si zahrali šach a hoci nikto z nás nevyhral, podarilo sa mi zachrániť jedného koňa. Bieleho.
Ono to vlastne nie je vtip, ale krátka scéna zo života, ktorá ma skutočne dobre pobavila.