
-Chrústi, pochop, že to všetko je nenávratná minulosť, ktorá s nami nemá nič spoločné. Ale niekedy mám potrebu dať to na papier, porozprávať sa o tom. Zo svojho života nikoho a nič nevymažem, akokoľvek ti to je nepríjemné.
Pár sekúnd sedemtonového ticha (v tme všetko lepšie počuť). A potom že ženy a muži sú v princípe rovnakí.
Keď telefonuješ so svojim bývalým, máš v hlase ten plastický tón, akože „no, čo zase potrebuješ môj, čo nevytočíš iné číslo?“ (Zvyčajne volá, keď si nevie rady s varením, pričom občas nezabudne štipku sentimentality a ty sa istotne hneváš, prečo sa ja kvôli tomu nehnevám. Nehnevám, verím ti.)
Vy ženy z nejakého neznámeho dôvodu vkladáte do aktuálneho vzťahu úplne, ale totálne všetko a robíte to aj napriek tomu, že už dávno ste si všimli: muži to väčšinou nerobia. Vy vkladáte, my vyberáme. Vyberáme si, preberáme a porovnávame.
Nedávno sme spolu pozerali Všetky moje lásky s Johnom Cusackom a ja som sa chvíľu cítil ako hlavný hrdina. Hoci ten mal od hrdinu na míle ďaleko.
-A keď budeme starí, kúpime si dom na dedine. So záhradou a veľkou jabloňou, povedala si.
Bolo to naše spoločné ráno cca č. 381. Za oknami už síce dávno nebola tma, ale my so zatvorenými očami sme sa spod periny zahľadeli na spoločný letný deň č. 7 897.
-Ja si pod tú jabloň vytiahnem stôl...,
-...taký s dreveným šuflíkom v strede,...
-a budem písať.
-Ja ti prinesiem kávu a pôjdem niečo hodiť kurám.
-Fajn.
Povedal som fajn a nepripadal som si ako on-line autor fantasy literatúry. No rozhodne to nie je môj silný žáner, tieto kroniky neuskutočneného. Vy ženy ste v nich nenapodobniteľné. A niekedy sa mýlite. Príliš sa vložíte do príbehu a zabúdate na kulisy. Sú dôležité?
Áno, v jednom prípade sme to my, potomkovia pradeda Adama (Bože, aké priblblé meno si mu dal!), kto vkladá aj vyberá. Ale sex nie je vo vzťahu všetko. Iba na začiatku, potom jeho hodnota klesá a klesá, ochabuje úplne. Percentá padajú, vzrušenie devalvuje, nám zostane politika, vy sa oddáte soap operám.
Túžite po dieťati, pretože je také chutnučké, zlatučké, kým nemá viac ako tri roky. Muž keď myslí na potomka, predstavuje si, ako ho bude učiť bicyklovať, ako z neho vychová hráča NHL, ako mu/jej bude radiť ohľadom frajerky/a (toto je fantasy). Akosi tu nesedí timing, hm?
Tvoja kamoška (ktorú som si mimochodom obľúbil najviac zo všetkých tvojich známych) má deväťročnú dcéru s chlapíkom, ktorý sa nechcel ženiť. „Nechávam si otvorené zadné dvierka“, hovoril vraj. Ona chodí do Rakúska opatrovať staré páprdy (vtedy sa o dcéru stará on), chlapík sa v čase jej návratu zbalí a vypadne k mame na sever. Obaja majú nových partnerov. Do riti, aký zmysel má toto? Je to bankrot, alebo len rozmieňanie na drobné, keďže každý chce vlastné prasiatko?
Je zima (a vonku aktuálne sneží, stále sneží, sneží o prietrž, hoci by už naozaj nemuselo), čo môže znamenať -7°C, viac alebo menej. Tá košeľa je drahá a chcem tým povedať, že vycálovať dve tisícky za halenu je pre mňa veľa. Ale povedať ľúbim ťa, drahá, čo to znamená? Koľko to váži, ako to vyzerá? Preto sa na mňa nehnevaj, ak ti tie slová nešepkám každý deň do uška. Viem, nejde to zrátať, nedá sa to kúpiť ani predať. No ak je možné týmito slovami vyjadriť to, čo cítiš, budem to robiť každý deň až do konca života, keď nastane ten pravý čas.
P.S.: Mám nový job. Od pätnásteho nastupujem do banky. Snáď sa to negatívne neprejaví na mojom písaní :-> .
*Nehodiace sa prečiarknite