Ťažko povedať, kde to má začiatok a kde je tomu koniec. Pamätám si, ako keď som mal nejakých pätnásť šestnásť rokov a ešte som vtedy nepoznal ženu, snívalo sa mi, že niekoho ľúbim, milujem. Ten sen končil tak, že niekto chce mojej milovanej osobe ublížiť, hrozilo jej akési zákerné nebezpečenstvo a ja v tom olovenom strachu a desnom chcení ochrániť moje dievča cítil som, že toto je ono, toto je láska, keď mi nezáleží na ničom a nikom inom ako na tom druhom, aby bol/-a v bezpečí, happy. Ráno, potom ako som sa prebudil, mal som toho plnú hlavu i srdce a vedel som, že predsa sa mi nemôže snívať o čomsi, čo neexistuje. Chápeš? Bola a je v tom nádej, najmä ak som podobný sen párkrát sníval ešte aj neskôr.
Teraz strih a farebné živé obrázky anjelov, anjelov s krídlami a zapaľovačom, skupinová fotografia a na nej Zsuzsu, Andrea, Mima, Silvia, Angela, Jane, Peťka a Jana, každá usmiata a všetky len na čas, čas sa kráti. Sestra moja, to sme boli pred týždňom či dvomi (ach, ten čas fakt beží a sa kráti, takže zrejme beží rýchlosťou svetla, vtedy sa veci zmenšujú, skracujú, tvrdil aj nštajn) na Horehroní trochu si ešte užiť snehu a večerných hodín s priateľmi, keď nemusíš myslieť na prácu, ale na smrť v saune, na alkohol v krvi, na orgazmus v duši, ktorý ti privolá nekonečný rozhovor o čomsi, čo si už nikto nepamätá, ale určite mali všetci pravdu.
Boli dva tábory a trvalo to večnosť, ako sme sa snažili vypracovať ideálny plán na život, na život pre dvoch, lebo len to má zmysel a boli dvaja, ktorý si ten svoj plán posadili na konkrétne miesto, mesto, dom, obaja sami ako ja, ako kôl v plote a za plotom už nič, len voda v prášku a koniec sveta. Tým dvom sme sa snažili prehovoriť do duše, že obmedzovať svoje šťastie na konkrétne miesto, vysnívané, vydreté miesto je hlúposť, zmenšujú sa šance, zvyšujú kritériá na tú pravú a o rok sa znovu stretneme presne v tomto istom zložení a psychickom rozpoložení, no. Záleží od množstva vypitého.
Zase, nemusí to byť tragédia. Až do dna, sestrička, až do dna tento život.
- Niekedy si želám, aby sa to vo mne prebudilo, aby som k nej cítil to, čo si zaslúži niekto ako ona, neskutočne dobrá bytosť, ktorá ma miluje jak nikto predtým ani potom, - povedal som Braňovi za sobotňajšou večerou a krátkym introm o mojich platonických láskach: – Je to peklo, tieto vzlety feromónov, ale bavím sa celkom. Na Vianoce slečna K, teraz účastníčka zájazdu... Ach jaj, ach jaj. Mal by som s tým niečo robiť, bratu, zmlátiť Platóna, naložiť mu riadne.
Nič mi na to nepovedal, žiadna rada do života, len sa usmial potmehúdsky. Aj tak dobre.
Odbehli sme v ten deň nejakých dvanásť kilo, z toho päť do kopca a vyhral som sestra moja (!), takže v noci som sa sklátil ešte skôr, ako Uma stihla povedať Billovi, že to dieťa je jeho. Lenže do rána som stihol s platonickou túru na Kysuciach, trochu sexu a potom mi pošepla, že má iného. Taktiež dobré.
Nemá to logiku, ale nakoniec som si povedal, že budem s ním zadobre, s tým žiakom Sokratovým, nemusím mu hneď lámať nos, možno by som ho mal počúvať a zobrať si z toho niečo, čo zapadá do môjho života, do môjho sna. Lebo, keď sme tam na chate tak filozofovali, priopití zaneprázdnení zurvalci na sklonku tridsiatky, pomyslel som si: základ je neodcudziť sa sám sebe, neoberať sa o nádej. A tou je v mojom prípade ten sen z úvodu a je ňou aj ten uletený Platón.
Tak na záver čosi o najzneužívanejšej stránke jeho filozofie. Aby nepovedal:
A tam kráča sám od seba, alebo od niekoho iného, je vedený po ceste lásky kto vystupuje od jedného krásneho tela k dvom krásnym telám a od krásnych tiel ku krásnym činom, od krásnych činov ku krásnym poznatkom a odtiaľ sa konečne dostane k onomu poznaniu, ktorého predmetom nie je nič iné ako práve krása sama.
Od jedného krásneho tela k dvom. Hmm..
