Ja som mu vypichla oči
Ten dráždivo farebný obraz s čiernym psom uprostred a vyšie uvedeným písmom v hornej časti sa mi naozaj páčil. Galéria bola v ten deň na prasknutie, rovnako ako moja hlava. Ale ešte som nazbieral posledné zvyšky síl, postriehol som si na mladú autorku diela a opýtal sa jej, koľko by zaň chcela.
-Vy povedzte, odvetila nesmelo a dodala, že to je prasa na tom obraze.Odhliadnúc od toho, že mi vykala, hoci som len o nejaké štyri roky starší, prekvapila ma jej neistota v zjednávaní ceny. Dala do toho obrazu kus seba, ale nedokáže tú časť svojho Ja vyjadriť peniazmi. Možno to bola len neskúsenosť, možno úprimnosť, ale aj odpoveď na populistické konanie dvoch ministrov.
Shangri La a šesť a pol tisíc čistého
„Ľudia nebudú robiť za základnú mzdu so štátnou pomocou,“ vyjadril sa minister Malchárek. O dvacku, že budú! V regióne, kde sa nezamestnanosť pohybuje okolo tridsiatich percent, sa vždy nájde dostatok občanov, ktorí by s vidinou pravidelného príjmu kopali urán. Keby tu nejaký bol.
Pretože, kto tu zostal a dočkal sa príchodu nemeckého investora? Tí, čo ešte neodišli do Bratislavy, Londýna či Dublinu. A je ťažké uvedomiť si svoju cenu na trhu práce, ak ste sa doposiaľ pohybovali len na tom trhu miestnom.
Živým v sebe akési zvrátené nadšenie neustále sa skúšať a dokazovať si, že mám na viac. Mesto Hriňová (kedysi rozlohou najväčšia obec v ČSFR) patrí do detvianskeho okresu, v ktorom sa nezamestnanosť pohybuje okolo 25%. Teraz žijem 65 km južnejšie, kde je bez práce ešte ďalších 5% obyvateľov. Svoje predstavy o budúcnosti kreslím v duchu hesla Kurta Vounneguta z knihy Ostročko: „Tu je práve také isté Shangri La, ako kdekoľvek inde.“ Jednoducho, verím, že keď človek skutočne chce, presadí sa kdekoľvek. Štastie má mnoho podôb a nijaké trvalé bydlisko.
Samozrejme, že k tejto viere mi napomohli aj moje krátklodobé „misie“ v USA a v Austrálii. „Ja sa presadím, lebo sa presadiť chcem,“ vyhlásil Štefánik a nemyslel tým, že sa ožením so susedovie Marou, čím zaberie ďalšiu roľu na okraji lesa.
Diskriminácia neschopnosti
Keď sa rozhodnutím vlády neprivatizovať a nepredávať ďalší štátny majetok predčasne zastavil príchod ďalšieho investora (tentoraz z Talianska) do Rimavskej Sobote, môj známy v dobrej viere vyvolať spoločenskú diskusiu na túto tému, napísal článok z názvom „Dlhodobá diskriminácia južných okresov pokračuje“. Ja som v tom videl skôr iróniu osudu. Pretože, ako ináč nazvať pätnásťročnú neschopnosť samosprávy predať či prenajať objekt vhodný na podnikanie a keď sa niekto konečne nájde, rozpad koalície a následné rozhodnutie ďalej neprivatizovať dá investorovi time-out na neurčito? „Investor má stále záujem a príde rokovať po 10. apríli,“ upokojila nás ministerka.
Ešte jedno oko a presvedčenie namiesto viery
Nikdy som o tom nehovoril a málokto sa ma na to opýtal. Bolo to také malé, ale viditeľné tabu, ktoré ma neraz priviedlo do trápnej situácie.
Ešte pred rokom a pol mi pravé oko výrazne utekalo (smerom von), až som sa čudoval, akú má výdrž. Moja výdrž v zmierení sa svojou škuľavosťou skončila vo februári minulého roku, keď som navštívil doktorku Magicovú a pospytoval sa na možné riziká operácie. Išlo o to, či je možné znovu (rovnakú operáciu som už absolvoval ako dieťa) prerezať onen neporiadny očný sval a prešiť ho tak, aby už o mne nikto nemohol povedať: „Nakríž hľadí a Krista na ňom nevidí.“
Doktorka nedávala žiadne záruky, ale za operáciu sa neplatilo. Takže som to riskol.
Všetko sa vydarilo, ale hrozba, že mi oko začne znovu utekať, tu stále je. (Najmä teraz, keď sa blíží jar a baby začínajú kruto odhaľovať svoje zmyselnosti). Preto si každé ráno prelepím ľavé oko náplasťou a pozerám sa na svet tupozrakým okom, ktoré nerozoznáva detaily. Pripravujem raňajky, umývam riad, čistím si zuby a všetko je matné, ale všetko je v centre pozornosti a ja dúfam, som presvedčený, že ak budem mať výdrž, oko si zvykne a zostane tam, kde má. Keď si náplasť po polhodine odstránim, vždy na nej zostane aj časť môjho obočia. Auúú!
Niekto by povedal: načo to všetko? Trhať si obočie, trhať si vlasy, keď sa mi nedarí zapamätať ďalších desať nových odborných výrazov v angličtine? Ja viem, stačilo by celý život čakať na nejakého ministra, ktorý by zaloboval za vyšší plat, za bezplatné kúpele. Bolo by to však čakanie na Godota a ja by som v tomto meste nevidel legendárne Shangri La, ale len obyčajnú šedú Rimavskú Sobotu v zakliatej krajine menom Slovensko.
