Keď nám é ú odobrila euro, Tajmsi o tom dali krátku správičku na štyri riadky. A teraz, zrazu celá strana. Že o čom?
...V hlavnom meste Slovenska bol v týchto dňoch dokončený pozoruhodný staviteľský počin. Bratislava v uplynulých rokoch výrazne zmenila svoju tvár a hoci sa nie každému musí páčiť, faktom zostáva, že sa tu preinvestovalo niekoľko desiatok miliard (!) libier. Posledné dokončené dielo je výnimočný projekt, ktorý v malej, ale dravej pätmiliónovej stredoeurópskej krajine vyvolal živú diskusiu ešte pred jeho realizáciou.
Bratislavská štvrť s krkolomným názvom Petrzalka je obrovské sídlisko, ktoré vzniklo na pravom brehu Dunaja po druhej svetovej vojne. Aj napriek dlhoročnému úsiliu jej obyvateľov sa štvrti nepodarilo nájsť vlastný pozitívny charakter, ktorý by z miesta urobil atraktívnu lokalitu na bývanie. Tie sa tvorili v okrajových častiach mesta a pôvodný obyvatelia Petrzalky sa sem postupne presúvali aj s rodinami. Lacné, ale na údržbu a život nákladné sídliskové byty obsadili imigranti z Ukrajiny, Rumunska, Moldavska, ktorí na Slovensku našli dobre zaplatenú prácu. Z Petrzalky sa stalo mesto tieňov, kam sa v nočných hodinách neoplatilo chodiť. Ani nebolo za čím.
Medzitým sa Bratislava ďalej zapĺňala novými stavbami priemernej architektonickej hodnoty, navyše, často na úkor zelene. Zvrátiť tento pre mesto nepriaznivý vývoj sa podujala samospráva v spolupráci so súkromným investorom. Kontroverzným uznesením rozhodla o zbúraní väčšiny panelákových domov v Petrzalke. Na uvoľnenom priestranstve bol v spolupráci s investorom vybudovaný krásny park o rozlohe približne 10 štvorcových míľ. Rastie v ňom vyše 70 rozličných druhov drevín, milovníci vody si môžu oddýchuť pri troch veľkých jazerách, občerstvenie nájdu návštevníci v štýlovej reštaurácii a dvoch kaviarňach v lone prírody. Skleník s tropickými rastlinami, chodníky zvlášť pre cyklistov a zvlášť pre chodcov, množstvo lavičiek.
Každý Angličan si akiste pomyslí: a čo je na tom pozoruhodné? Takých parkov tu máme na každom rohu.
Nuž, nie je toho veľa, ale niektoré fakty spojené s budovaním parku sú prinajmenšom ojedinelé. V prvom rade fakt, že na vznik parku si radní páni a obyvatelia spomenuli až po takmer tridsiatich rokoch od začiatku stavebného boomu. Ďalej, mesto nie je majiteľom parku, ale má na starosti jeho údržbu. Pozemky získal investor, ktorý financoval vznik tejto zóny oddychu.
A najlepšie nakoniec. Krátko po otvorení Parku Engerau, ho jeho majiteľ starostlivo oplotil a od návštevníkov začal vyberať vstupné...
Musel som vyzerať poriadne otrávene, keď som článok dočítal. Ešte tam bolo niečo o South City, ktorý si anglickí turisti premenovali na South Park a trávia v ňom víkendy, pretože je tam lacnejšie pivo ako v Starom meste.
Na ďalšej strane sa už noviny venovali blížiacim sa voľbám starostu Londýna a konkrétne kandidátovi labouristov, Jacekovi Gotowskemu.
Tak nič.
Vo vozni už nikto nebol. Len ja a ... chalan s hrebeňom. Sledoval ma, ako keby som vedel, kde má vystúpiť a on trpezlivo čaká, kedy mu to prezradím.
- Hej, brácho. Nekúpiš cigy? – naklonil sa ku mne a opýtal sa šeptom, ako keď mi kedysi podobný týpek na Camden High Street ponúkal trávu. – Prvotriedny tabak, americké húleníčko. He? Berieš?
Takže predsa. Je to Afro-američan.
- Sorry, kámo, nefajčím.
Vystúpil som z vlaku a zahodil do koša tie hlúpe noviny z 10. mája 2033.
Na koľajniciach som zbadal krysu. Pozerala priamo na mňa.
Vyzeralo to, ako keby sa smiala.
Venované Mirke s Peťom, tiež Majkimu, Fojovi, Tomášovi a Marekovi, ktorí ma na pár dní prichýlili vo svojom dome počas môjho krátkeho pobytu v Londýne plného slnka, piva a fajn rozhovorov. Ešte raz, vďaka.
