Stretli sme sa s priateľkou o štvrtej pred obchodným domom. Vedel som, čo potrebujeme a sebavedome som brázdil regálmi. Mlieko. Pečivo. Reďkovka (tú som ale nemal v pláne? Na trh sa mi však už nechce). A ešte káva.
Došla káva?, opýtala Peťa.
Uhm, odvetil som a načiahol sa po 250g balení tej s logom hlavy Araba s fezom na hlave.
Prečo si mi nepovedal, kúpila by som ti tvoju obľúbenú?
Prevrátil som oči, lebo niekedy netúžim byť neustále rozmaznávaný a stodvadcať korún za balík talianskej kávy je tiež dosť. Ak každý deň pijete skvelú kávu (víno, pivo, čaj, ...), prestanete si ju vážiť, zabudnete na ten rozdiel.
Táto je tiež chutná, Lavazzu si kúpim nabudúce, o.k.?Priateľka ma chytila za ruku, pritisla sa ku mne a pošepla mi sklamane a vysvetľujúco zároveň:
Ale keď po tej ma vždy pomiluješ...
Vydal som zo seba smiech na celý obchodný dom, až sa všetky akciové ceny vrátilili na pôvodné cifry.
A takto funguje celý svet, pomyslel som si.
