Barbora Šikutová
Pohoda by myself, alebo tentoraz duchovná slepačia.
Táto Pohoda bola úplne iná ako ostatné. Pod veľkým oblakom, nestretávacia, by myself. Ale s o to intenzívnejším až buditeľským koncom. Pre mňa súkromne.

Táto Pohoda bola úplne iná ako ostatné. Pod veľkým oblakom, nestretávacia, by myself. Ale s o to intenzívnejším až buditeľským koncom. Pre mňa súkromne.

Tento týždeň som konečne zhliadla nový Tarantinov film - Django. Prekvapivo romantický, vtipný a odvážny a ešte k tomu zobrazujúci (po Bastardoch) ďalšiu temnú kapitolu našich dejín - otrokárstvo Ameriky - citlivo a pocitovo mrazivo verne. Niektorí slovenskí kritici ho však dokázali uchopiť len svojim rozumom - a vyzneli ublížene a prázdno. Skutočnú hodnotu pre mňa má názor zo zážitku, zo spojenia mysle s prežitým. A našiel sa aj taký.

Zdalo sa, že to môže byť zaujímavá nová aktivita po práci. Objavením tohto cvičenia pre ženy však na svoje miesto nečakane zapadol v mojej duši ďalší liečivý kus pochopenia ženstva a samej seba. Chcela by som sa s Vami podeliť o túto nezvyčajnú skúsenosť.

Zmietali ním pochybnosti: „Chcel by som ísť cestovať, ale neviem, či môžem." No môj, sám si musíš dovoliť. „Mal by som si začať budovať kariéru." Jasné rána! A do tretice najväčší blaf: stratil by prehľad o našej legislatíve! Jasné, právnický žabiak, bez praxe nevieš nič, veď nemáš čo stratiť - už to vo mne vrelo, kým chlapec hľadal podporu. Ako to vrie vždy, keď tichý hlások túžby po novej skúsenosti, volanie šťavnatého dobrodružného života zákerne prekrikuje spoločensky perfektne konformné dožadovanie sa jedniného Správneho Plánu.

Všetci, čo ste zo "špinavej politiky" generálne znechutení, chamtivosťou gorilích samcov a samíc v duši dotknutí, opovrhujúci nečestnosťou a pokrytectvom figúrok v celom politickom spektre – aj vás za týmito klišé chápem, ale ... nezostaňte pri troch opiciach!