Dedo

Dedo pravidelne podával Športku a keď sa mu podarilo vyhrať nejakú tú tretiu cenu (viac nie, pretože mal šťastie v láske) pozval celú rodinu na honosnú oslavu, proti ktorej samozrejme nikto neprotestoval. A vtedy babka vytiahla papier s presným vyúčtovaním výdajov a príjmov na Športku a zmrazila tak, s lišiackym úsmevom, uprostred bujarej oslavy dedovu radosť. Ale zvyšok rodiny veselo oslavoval a pil ďalej, kým bolo čo.Najväčšou dedovou tragédiou bola celý jeho život kuchyňa. A tak, keď babka prvýkrát ochorela (bol už vtedy statným päťdesiatnikom, lebo babka bola zdravá ako repa) a musela ísť na dva dni do nemocnice, napiekla mu plný pekáč slaného kysnutého koláča, uvarila fazuľovú polievku a na raňajky a večeru mu odporučila jesť chlieb s cibuľou v pevnej nádeji, že zvládne odkrojiť chlieb, natrieť ho masťou a posypať cibuľou.Zvládol a bol na seba aj primerane hrdý. Dokonca sa začal vystatovať, že by varenie zvládol aj sám. A lepšie. Prečo? Nuž, ten koláč chutil naozaj zváštne, tvrdil každému koho stretol a bol ochotný vypočuť ho. A okrem toho sa tento rok podarila babke vypestovať strašne horkú cibuľu.Keď si už pol dediny začalo myslieť, že babka, ktorá odchovala tri deti, nie je dobrou gazdinkou, dostali sa tieto tvrdenia do uší aj jej. Po krátkom pátraní prišla na dve veci:1. Dedo si koláč krájal a jedol z pekáča aj s novinovým papierom, na ktorom sa vtedy pieklo.2. Dedo sa namiesto normálnej cibule tie dva nešťastné dni dopoval cibuľkami narcisovými.Nuž teda zvolala rodinnú oslavu pre zmenu ona, pozvala aj najväčšie klebetnice z okolia a uprostred bujarej zábavy všetkým odovzdala výsledky svojho pátrania. Čím znovu pokazila dedovu radosť. Znovu s milým úsmevom.A zvyšok prítomných oslavoval a pil ďalej, kým bolo čo...