Silvia Sabová
Hviezdny prach
"Už si začala upratovať?" "Čo?", pýtam sa a hlúpo gúľam očami. To mi ide, akoby som to mala vrodené... „Ale veď do Vianoc je už iba týždeň!“ „Aha, áno...“
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Strapatá matka kričiaca z pivnice... Zoznam autorových rubrík: Poviedky - bez cukru, Poviedky - trochu cukru, Poézia, Ako si tu žijeme, Zo spomienok, Job, Súkromné, Nezaradené
reklama
Ako si tu žijeme
Silvia Sabová
Neviditeľné ruže
Predstavte si ústa mastné od klobásy, televízny tupopohľad, oddanú manželku a slepú dcéru. To je Jano. "Tanierik, z ktorého papáš, je okrúhly, biely s ružovými kvietkami."
Silvia Sabová
"Inak ako s mentálmi v uniformách..."
Zajtra (nedeľa, 16.11.2008) o 10,00 hod. sa stretnú slovenskí motorkári v Dunajskej Strede, vydajú sa smerom na Štúrovo, po stretnutí s maďarskými rovnakokrvníkmi pôjdu smerom na Vyšehrad a potom späť smer Bratislava. Iba také krásne kolečko sa otočí.
Silvia Sabová
Koláčik
To, že ona si len tak vtrhla do kuchyne a ja som ju ani nepočula prejsť strastiplnou cestou vrakoáut opravených, neopravených a čakajúcich na opravu, malo, napriek všetkým smrťočiernym úvahám, vplyv na produkciu mojej kuchyňovýroby.
Silvia Sabová
33 a dosť
"Ukážte mi Vaše doklady." "Nemá vodičský preukaz," hľadiac si na špičky tenisiek, načúvam hlasu svojho manžela. Je nedeľa a ja som ho presvedčila. Naposledy. Mám tridsaťtri rokov a stále nie som hrdým majiteľom vodičského preukazu.
reklama
Silvia Sabová
Od hnevu
"Mami, Rrrrrrrrrr...Rrrrrrrrr....Rrrrolko...," "Krásne Kubko, podarilo sa ti povedať R," teším sa, radujem. "...je hnusný blbec!", ukončuje vetu, pre mňa zložitú. Raz darmo. Osobne naozaj nič nemám proti písmenám M,A a I, ale keď ich niekto neúnavne spája a zadupľuje jedno M ako prídavok a ´mami´ sa mi množí v dome viac ako roztoče, prepadajú ma myšlienky na potkaní únik z potápajúcej sa lode.
Silvia Sabová
Pamäť
Čo sa ti v škole najviac páči? Jedáleň... Prečo som ešte stále nedostal poznámku? Učenie ma nebaví. Naháňali sme sa. Nudili sme sa. Desiatu som zjedol. Fľašku som zabudol. Zabudol som kde. A Tomáš má supišné nálepky Spájdermana, dve trojky a tri sedmičky. Aj ja také chcem, aby sme mohli meniť, môžem? Kúpiš aj mne také? Tak kúpiš? (Nekúpim.)
Silvia Sabová
Ale fúka, silno duje
"Čo robíš?" "Nič," celé svoje momentálne ničnerobenie vkladám do tohto čarovného slovíčka. Robím prd. Mám čas. Mám more času. Hotové vetry času. Sadám k počítaču, nespúšťam Alfu, idem pozrieť nové články nových autorov.
Silvia Sabová
Radšej dvoch
"Žltú!", pýta si nadrozmerne reklamovaný nadrozmerný kopček zmrzliny môj syn. "Tá je banánová," upozorňujem, pretože nemám rada zmrzlinu. "Tak teda žltú, túto, túto chcem, môžem dve?", obracia sa na mňa so psím pohľadom. "Malú citrónovú," hlásim, pretože naozaj nemám rada zmrzlinu.
Silvia Sabová
Ranné vtáča pamäť stráca
"Ideme, ideme, ideme! Už konečne ideme?", zavrieska mi do ucha vysokofrekvenčný hlas produktu mojej zašlej neutíchajúcej túžby po materstve. Jedným okom pozriem na budík, priblížim si ho k tvári a ajhľa - zrak ma ešte nezradil - naozaj je iba čosi po pol siedmej. "Škola ti začína až o hodinu," nechávam hlavu klesnúť späť do prepotenej podušky, z ktorej ešte cítim vôňu omelety, ktorú som si dopriala pred polnocou. Cítim cibuľku, aj syr a znovu prepadám do presladeného sna o opustenej pláži.
reklama
Silvia Sabová
Čas
"Čo si nedošla?" (móc roboty) "Že, čo si nedošla?" "Nemala som čas." "A čo vieš prosím ťa celé dni robiť?"
Silvia Sabová
Lavórkom, maximálne čúrkom
"Dáte si večeru?" "A čo máš?" "Daniela s čučoriedkovou omáčkou a zemiakové knedle," a hneď ma napadá pelíšková polemika o nocích a knedlících, nasledovaná širokým (pre moje okolie nepochopiteľným) úsmevom, ktorý je takmer ihneď pribrzdený obdivnými obvineniami, ako sa my dobre máme, keď také mäsko požierame.
Silvia Sabová
Výsada šťastnej manželky
Môj manžel je chlap zo železa. Presnejšie s kusom železa v kľúčnej kosti.
Silvia Sabová
Nakresli mi zákusok, ja vyfarbím šľahačku
"A neješ, a hotovo." "Povedz tvojej mame, že jem." "Žere jak také prasa," ľubozvučne sa ozve manžel.
reklama
Silvia Sabová
Pravda o Ónovi
Hľadala som, chodila a vyberala. Aby to bolo niečo špeciálne, dych vyrážajúce, prekvapivé, na cene nezáleží. Aby som videla radosť, cítila vďačnosť, prekvapila a potešila.
Silvia Sabová
Bez stresu
"Čo sa stalo?" "Mário spadol do jamy." Mário: "(píííííííp)!!!" Dívam sa do dverí, prichádza de Peyrac, cítim sa pritom tak trochu romanticky, ako de Sancé de Monteloup. Každé koleno má do inej svetovej strany.
Silvia Sabová
Preventívne
"Zlato, do tohoto sa musíš vycikať," vrážam s jedným polootvoreným okom do synátora, upaľujúceho na záchod. Poobede nás čaká preventívna prehliadka deväťročného mladého muža a ´okrem tejto pozvánky, očkovacieho preukazu a preukazu poistenca´, treba priniesť aj ranný moč.
Silvia Sabová
Čo sa za mladi naučíš
A on sa na mňa díva, pozerá, hľadí, ba priam kuká tým svojim smutným psím pohľadom, intenzívne sa do mňa vnára, vpíja, vchádza, vlieza, vidím mu v očiach otázku, ktorá sa derie na povrch, až sa mne záhadnou spoluprácou šedej kôry mozgovej, podnebia a ohybného svalu, jazykom zvanom, rozplynie do detskoizbového priestoru.
Silvia Sabová
Nášup človečiny
Ono je to to jednoducho tak. Niekedy aj obyčajný tristokorunový nákup môže premeniť môj malý svet na vŕzganie, škrípanie a myšlienkových pochodov celodenné pozastavenie.
