No vlastne, pridlho prosiť nemusela, starší produkt sa práve nachádza v skautskom tábore a koná tam dobro pre zelenú časť nášho sveta a mladší je znudený, keď sa nemá celé dni s kým doťahovať, hádať a, úbožiatko malé, nemá si ani do koho udrieť. Normálna N-U-D-A.Tak som jej ho teda pribalila a ja som sa vybrala na nákup, čím som si zároveň ušetrila naháňačku medzi regálmi a päťdesiat korún za sladkosti. Ešte som stihla aj trochu poklebetiť s predavačkami, akože čo nové v dedine a ja mám fakt nových susedov? Čo všetko ja neviem.Práve som vyložila nákup z tašiek, radostne som si sadla s knihou v ruke, na vyložené nohy pustený ventilátor a začítala som sa do invázie obludných mimozemšťanov, ktorý sa rozhodli zlikvidovať, čo sa zlikvidovať dá, keď tu zrazu vletel do obývačky náčelník Uslzené oko.Takže v skratke:"Iba na sekundu som sa obrátila."(Malé mača je naozaj neodolateľné stvorenie, má iba jednu chybu. Stále uteká na ťažko dosiahnuteľné miesta.)"Hovorila som mu trikrát, aby ju nenaháňal, sadol si pekne na trávičku, že ona k nemu príde."(Trikrát je málo a sedieť pekne... Nuž, týmto talentom môj syn obdarovaný nie je.)"No a potom shodil sadrový stĺp, na ktorom boli v kvetináči muškáty a ten stĺp spadol na mamine exotické kvetiny."(A, čuduj sa, svete, práve tam sa ukrylo naše mačiatko.)Ja to už ani nekomentujem, nevidím dôvod. Všetko sa vyriešilo. Mačka sa skryla lízať si rany, stĺp už zase stojí, exotickým kvetinám moje nadávky nepomôžu a muškátom sa tento rok darí. A som si istá, že priateľka sa s mojim synom radšej rozhodne hrať u nás, pretože tu už nie je čo zničiť.Aj keď malý mimozemšťania sa nikdy neprestanú snažiť zlikvidovať všetko, čo sa zlikvidovať dá...
Indián z vesmíru
Spod strapatej ofiny na mňa pozerajú zaslzené oči. Keby som ten výraz nepoznala, aj by ma dostal. "Tak, čo to bolo?", spýtam sa na rovinu priateľky, ktorá si dnes doslova vymodlikala, aby môjho syna mohla zobrať k sebe.