Komu dobré, komu zlé

Keď som opatrne otvorila jedno oko, stála pri posteli a pohľad na ňu mi spôsobil okamžité zobudenie a trúbenie domorodcov na rýchly ústup. Vyzerala veľmi spokojne a zrejme očakávala pochvalu, že je samostatná. Nuž, nedočkala sa jej.Zatiaľ čo som už asi tretíkrát umývala všadeprítomné vzorky pôdy, kým celý dom ďalej bezstarostne spal, rozhodla sa tá obluda, že už dlhšie nevydrží odolávať pohľadu na červenú fixku, položenú na stole. Jedno jej treba uznať - keď sa rozhodne niečo preskúmať, tak do robí dôsledne.Červený gauč, červená dlážka, dlhá červená čiara na stene, ako predo mnou utekala s červeným pozostatkom, moje ruky červené, pes tiež.Môj krik a dupot zobudil ostatných členov rodiny, takže budík mal dnes ráno oddych.Zostali stáť medzi dverami a pozerali striedavo na mňa a na blatovo - červenú obývačku. Možno sa im zdalo, že som niekoho v noci zavraždila a teraz som sa vrátila z miesta, kde som mŕtvolu zahrabala. Vysvetľujem im, čo sa stalo.A vtedy sa naša štvornohá pohroma rozhodla, že slová sú zbytočné, keď to môže predviesť. Krásne ladne vyskočila, otvorila si dvere a už jej nebolo. Normálne som začala kričať."Choď si dať raňajky, to ťa ukľudní," vraví s úsmevom manžel."Niečo sa ti snívalo, mami?"Bodaj by.S čistením dlážky som počkala, kým sa zákerná tvár nevrátila s ďaľším kilom ornice. Nič som nehovorila a všetci na mňa pozerali s obavou o moje duševné zdravie. Ešte aj syn pri odchode do školy si ma skúmavo premeral. Nie je nad príjemné prebudenie.Takže nádherné dobré ráno všetkým. Idem si spraviť obrovskú omeletu, to ma ukľudní.A zamknúť dvere. Nadvakrát...