Lavórkom, maximálne čúrkom

"Otec vyhral v tombole, tak nám priniesol." (Tak ste hladní alebo nie?)"Ale ja sladké omáčky neznášam...(vyslovil to ako neznááááááášam, zrejme aby mi to bolo úplne jasné) ... tak len tak jakože, dobre?"Dobre. Po porcii "jakože" omáčky začne premávať pravidelná linka naberačky plnej sladkých čučoriedok,(na vyžiadanie majiteľa taniera, ktorý odmietol vstúpiť do užšieho kontaktu s niečím, čo popiera jeho predstavu dobrého jedla), až sa zastaví na dobrom pollitri."Jéžiši, ja mám z toho normálne guče, som sa tuším že sčemeril." Moja hrdosť narastá, je to čosi ako keď vám vegetarián pochváli rezeň.Hrdo umývam riady, nežnejšia polovička grgajúceho pána prichádza do kuchyne za účelom vytvorenia modrej dymovej clony a pevne rozhodnutá dať mi najavo, že som zvíťazila iba v jednom kole."Preboha, koľko vy musíte platiť za vodu," povie do neurčita. Skoro akoby len pre seba. Ale ja viem. Vzdychnem, zastavím vodu, otočím sa. "Prečo?""Takto to nechať tiecť," povie štýlom ´toľkérúhanie´. "To ja umývam iba v lavóriku alebo pustím vodu len takým malým čúrkom."Mohla by som aj ja polemizovať, vysvetľovať, o úsporných batériách džavotať. Ale vidím ich raz za čas a rozhodne si nepokazím náladu obhajovaním svojho štýlu umývania riadu. Prisadám si a preventívne nahadzujem tému ´čonovéuvás´. Zaberá v priebehu pár sekúnd.Prišla som do štádia, kedy rodičov (svojich aj manželových) počúvam. Otázne je, či aj poslúcham.Keď odídu, naložím si ´noky´ a riady umyjem prúdom...