Manžel vo vojne

"Nejde mi vysávač, " konštatujem smerom k mojej polovičke, potiacej sa pod váhou notebooku, položeného na kolenách.Odpoveďou mi je ticho prerušované občasnou streľbou po nepriateľských vojakoch, zradne sa skrývajúcich v zákopoch.Rozhodnem sa vypitvať ten zázrak a prísť na to, prečo by som práve dnes mala nechať prach, aby sa mi lepil na ponožky. Ako prvé vymieňam papierové vrecko (možno je preplnené), jedným okom nakúkam do hadice, či sa v nej nevzpriečila nejaká hračka (čo by nebolo nič nové) a pri tej príležitosti hneď hádžem celú spodnú časť do vane, aby som ju zbavila usadených nánosov.Vysušenú polovičku spájam s vyčistenou vrchnou, na ktorej je po chvíľke urputného boja správne nasadený nový sáčok, pripínam všetky potrebné časti tak dlho, až začínam mať dojem, že to je trezor a nie vysávač, zapájam do elektriky a vzápätí o poznanie hlasnejšie konštatujem:"Nejde vysávač.""A čo na ňom nejde?", ozve sa hlas z prvej línie. Správna otázka."Neviem," jediná správna odpoveď, ktorá ma napadá.Po sérii otázok, či som vymenila vrecko, vyčistila filter, či to mám zapojené do elektriky (!), prichádza tá najpodstatnejšia:"A do hadice si pozrela?""Pozrela, ale meria dva metre a nedokážem ju sama celkom natiahnuť, aby som videla, či je priechodná.""Aha, tak potom neviem, čo tomu je." Ratatatata.Sedím na zemi a pozerám na vysávač. Rozoberám ho znovu. A ajhľa, objavujem také malé čierne koliesko plné špiny. To bude ono! Vyberám ho a vyklepávam von oknom. Znovu predlho skladám ten zázrak a, pozor, zapínam. Ide! Som šťastná."Veď to ide," začujem z fronty."Uhm, našla som ešte jeden filter. Bol upchatý," hovorím hrdo."A to si nevedela? Veď ten vysávač máš už tri roky," smeje sa mi.Vstáva: "Musím ísť do práce."Pri dverách zdvíha staré papierové vrecko a nesie ho do smetí: "Čo by si ty robila, keby si ma nemala?""To isté," neodpustím si poznámku. Ale len tak potichu popod fúzy. Pretože viem, že by to bez neho nebolo to isté.Kto by mi odniesol do smetiaka staré vrecko z vysávača?:-)