Môj deň

Sedím presne uprostred obývačky v kresle, pozerám von oknom, kde sa vietor pohráva s vetvami stromov, poháňa oblaky, sem-tam nejakú igelitku alebo reklamný leták.Dnes som si na ksicht nenamaľovala žiadnu tvár, vlasy mám stiahnuté do gumičky (účes odborne nazývaný maliarska štetka), na sebe vyprané tepláky, sveter po otcovi a najhrubšie ponožky na svete.Nohy mám zložené pod sebou a cítim sa pohodlne."Cítiš sa pohodlne?"Obrátim sa na manžela. Tuším mi číta myšlienky."Uhm.""A nechcela by si radšej niečo robiť?"Cítim, že provokuje, vadí mu, že si len tak sedím."Nie."Krátko, jasne, výstižne."Zase máš ten svoj deň?""Každý deň je môj."Nepozerám sa naňho, ale viem, že zvažuje možnosť hádky. Nakoniec to vzdáva a odchádza so slovami:"Poďte deti, mamička je resetovaná."Sedím ďalej na svojom mieste a pozerám von oknom. Spoza oblakov vyzrelo slniečko a usmialo sa na mňa. Dobíjam si baterky...