Návšteva

Bite ma, nepozerám. Videla som kúsok jedného dielu(bozkávajúci sa pár. tma. obrovská ružová vila. tma. hádajúci sa pár. tma. záber na ružový dom...)a vyradila som ho z programu.Každý deň od pondelka do piatku medzi 17,00 a 19,00 sa dajú v našej dedine robiť rôzne veci. Napríklad kradnúť z dvorov bicykle. Ulica je ako vymretá a všetky ženy, dovtedy posedávajúce na lavičkách pred domom (ktoré nazývam postriežkami), sledujú, kto s kým, kedy a ako. ...Včera prišla na návštevu svokra. Jej predpokladaný príchod vždy intenzívne prežívam. S prachovkou v jednej ruke a s vysávačom v druhej. Je totiž veľmi čistotná, zatiaľ čo ja to za normálneho stavu nepreháňam.Obdarila deti čokoládou a silným stiskom."Čo to pozeráš?"Nepozerám nič, ako kulisu mám pustený hudobný kanál."A môžem si tam prepnúť seriál?" Rečnícka otázka. Idem do kuchyne uvariť čaj.Opatrne pred ňu kladiem šálku, dávam si pozor, aby som jej nezavadzala v obraze."Čo tam vlastne robíš?" ohlási ma počas reklamy.Nuž, čítam blog."Len tak sa pozerám.""A na čo?""Aké bude zajtra počasie.""A aké bude?""Teplé," vymýšľam si, aj keď mám chuť povedať - ráno hmlisto, na obed tak isto a večer tma."Samé sprostosti ťa bavia. Poď pozerať.""Musím ísť zohriať večeru," vykrúcam sa.Seriál končí, čaj je vypitý, svokor opitý, pes trikrát počuraný (strašne sa manželovho otca bojí), čokoláda zjedená, deti až po uši zababrané a nastáva čas lúčenia.Lúčim sa radostne, usmievam sa úprimne. Dnes som sa vyhla rozhovorom o tom, ako sa starám/nestarám, ako zašívam/nezašívam, ako žehlím/nežehlím a kedy už konečne prídeme na návštevu my. Vtedy spozorujem nad ich hlavami visiacu dlhú prachovú pavučinu, ktorá unikla mojej pozornosti. Pri bráne po poslednom vypitom ´kapurkovom´ im veselo mávam a spokojná odchádzam dnu.Keď si to tak zrátam, tie seriály sú na niečo dobré. Aj keď ich nepozerám...