Nie je TEN čas

Z pravého načúvacieho otvoru, kde jemne zašuštia, cez jedno oko k druhému, kde sa na chvíľu zdajú zhmotnenými až k ľavému odstávajúcemu ušiačikovi, odkiaľ vychádzajú v podobe výkriku, ktorý iný nepočuje a mňa ohlušuje. Sú to tvoje slová. Je to tvoj výkrik.(Až raz budem taká stará, že ani na záchod nedójdem, nescem, aby ste sa mna starali. Nájdem si nejaké místečko a tam dožijem.)Kamže si sa to len vybrala?(Psychiatrická liečebňa v osemdesiatich rokoch? Si predsa úplne pri zmysloch. Len si prestala jesť. S čím to tu na mňa leziete? Ľahká depresia z choroby jej syna?)Ja tomu jednoducho neverím. Ty si mojou matkou, niekedy aj mojim otcom, si moja priateľka. Najlepšia, akú sem kedy mala. Aj keď si o päťdesiat rokov krajšia a skúsenejšia.Rozhodla si sa nájsť si to miestečko?Máš pocit, že tam kdesi za rohom už na teba čaká?Svojou smrťou smrť iného nevykúpiš.Hádam len lapáš koniec za chvost.To ty si ma naučila bojovať, vystrieť chrbát a vzoprieť sa vetru. Usmievať sa, kde by iní plakali, niekedy plakať, kde by sa iní smiali, nezahodiť žiadnu šancu, ktorú dostaneme na mise priamo pred dvere. Nikdy sa nevzdávať.Ešte zostaň a nebuď zbabelá, babi. Ešte nie si pripravená.JA ešte nie som pripravená...