Nie je to vždy ľahšie

Keďže môj prvorodený ani týždeň po termíne neprejavoval záujem prísť na tento svet, odviezol ma manžel 30. decembra (na Silvestra som rodiť nechcela) do pôrodnice. Bolo krásne slnečné popoludnie a on sa mi smial, že si idem ako na výlet. Vyvolali mi pôrod a za dve hodinky už som sa pozerala do pokrčenej tváričky syna. Bolesti sa dali prirovnať k menštruácii a tak som vyhlásila, že radšej budem každý deň rodiť, ako by som si mala dať trhať zuby.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Presne o dva roky aj deväť mesiacov sedím v kuchyni s hodinkami v ruke a počítam intervaly medzi sťahmi. Manžel je práve zakopaný v jame na vodovodnú šachtu, a tak som pevne rozhodnutá počkať na desaťminútovú pravidelnosť. Je september, vonku znovu krásne svieti slniečko a ja sa teším. Príde ma pozrieť suseda i rečie: "Ježíšimária, friško sa pobal, šak čo ty nevíš, že druhé ide lahší?"To som teda nevedela. Pobalená som, tak idem k bráne, kde už suseda intenzívne kričí na manžela, že "Friško, friško, friško, do porodnice je to dvacat kilometrov!" Nasadám do auta a všetci ľudia, ktorí sú na ulici mi želajú veľa zdaru a poháňajú manžela, čím mi zrýchľujú sťahy nielen maternice, ale celého tela.Cestou upozorňujem svojho milovaného, čo má spraviť v prípade, že mu začnem rodiť v aute, aby sa v žiadnom prípade nepokúšal strihať pupočnú šnúru, a že ešte vyjde placenta. Povzbudený mojimi slovami šliape na plyn a absolútne neprispôsobuje jazdu stavu a povahe vozovky, tobôž dopravným predpisom.Dorazili sme o druhej hodine popoludní a manžel ma vybozkával s oznámením, že si jednu, dve zapáli a pôjde sa na drobca pozrieť. Po prvých troch hodinách to vzdal.Niekde sa stala chyba. Slnko predsa svietilo rovnako a plodová voda mi odtiekla rovnakým násilným spôsobom. Ja som ležala na "vzdychárni", intenzívne som si užívala význam tohto pomenovania nemocničnej miestnosti a snívala som o nejakom brutálnom zubárovi, ktorý by mi vytrhal všetky stoličky.Večer o deviatej mi oznámili, že moje dieťa má málo kyslíka a nízku hladinu cukru. Preložili ma do inej miestnosti na (podľa mňa) nie posteľ, ale stôl, do oboch rúk mi zaviedli infúzie, do nosa mi pustili kyslík, nakázali zhlboka dýchať, v pokoji ležať a nechali ma sledovať obrovské hodiny na stene. Nikdy, ale naozaj nikdy, nešli hodiny tak p-o-m-a-l-y.Keď o pol piatej ráno prišiel anesteziológ s otázkami o výkonnosti a sile môjho srdca, bolo mi jasné, že sa niekde v zákulisí pripravuje cisársky rez. Len do mňa režte, koľko chcete, mne je už všetko jedno. Nevládzem. Som hladná a smädná. Prečo sa nemôžem najesť? Aspoň trochu vody, prosím. Nakoniec som sa cisárskemu rezu vyhla. Možno sa moje dieťa zľaklo, ale rozhodlo sa opustiť bezpečie môjho tela a pozrieť sa, ako vyzerám. Položili ma na pôrodný stôl a vyhrali nado mnou súboj o sedenie, takže som tlačila do kopca. "Máte syna." Úprimne, veľmi som naňho nevidela. Priniesli mi raňajky, ktoré som odmietla. Netúžila som po ničom inom, ako si ľahnúť a pritúliť si k sebe malé voňavé telíčko, ktoré ma tak potrápilo.

Silvia Sabová

Silvia Sabová

Bloger 
  • Počet článkov:  126
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Strapatá matka kričiaca z pivnice... Zoznam autorových rubrík:  Poviedky - bez cukruPoviedky - trochu cukruPoéziaAko si tu žijemeZo spomienokJobSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

682 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu