Podoba

Zväčša reagujem: "Sú po mne, len od pása dolu po otcovi." Alebo: "Pekní sú po mne... a múdri tiež." Zaváňa to narcismom, ale úspešne zametie rozporuplnú debatu do roviny smiechu.Do detailu rozoberajú nos, uši a oči môjho syna, aby nakoniec skonštatovali, že má krátke nohy po dedovi, vlasy husté ako sesternica z druhého kolena a tvrdohlavý je ako mulica (neviem, kto z rodiny je toto).Niekedy sa pristihnem, že sa ja sama pozastavím a skúmam výzorové a povahové črty mojich detí. Sledujem ich pohyby a snažím sa ich konanie priradiť môjmu alebo manželovmu charakteru. Syn krásne číta a som si istá, že to má po mňe. Teším sa. Ale keď vidím, ako mu ide matematika a sám pozapája rádio, pokorene uznávam, že túto vlastnosť by u mňa márne hľadal....Stojím pred bránou a mávam mojim trom chlapom, ruka v ruke odchádzajúcim na ryby. Idem do kuchyne a z chladničky vytiahnem filety z aljašskej tresky, aby predsa len mali k obedu rybu.Niekde uprostred obaľovania si uvedomím, že sú to jednoducho naši synovia, ktorích milujeme rovnakou láskou. Snažíme sa im dávať to najlepšie z nás oboch, uchrániť ich pred pádom a pomôcť im splniť ich sny.A je úplne jedno na koho sa podobajú viac...