Prázdinová mami

Zbožňovala som, keď ma ráno slniečko jemne pobozkalo na tvár a ja som skočila do prvej vody, ktorá ma uvidela. V tej dobe to bola väčšinou otlčená plechová vaňa, dôstojne umiestnená v žihľavovom lese za kuchyňou. Najväčšie, najlepšie, najluxusnejšie kúpalisko na svete.(On mi stúpil na hlavu, nohu, ruku, chrbát. Ale on ma chcel utopiť. Nie, on chcel utopiť mňa. Jééééžiš, ty si prepichol bazén. MAMIIII!)Tak usilovne som kreslila kriedami na chodník, až sa mi pred očami krútil farebný kriedový prach, ktorý v škole dusil, ale tu voňal slobodou, voľným priestorom, celými galaxiami dní bez starostí. (Mamiiii, ja sa nudím. Áno, už som to nakreslil. Mňa to nebaví. Môžem si pustiť počítač? Môžem sa ísť hrať s Martinom? Kedy už pôjdem do toho tábora? Ale ja nevydržím dva týždne, mamiiii!)...Ako veľmi som mala rada leto.Ako veľmi som mala rada prázdniny.(A mne sa nechce ísť na zmrzlinu. Nemôžeš nám ju sem priniesť? Pôjdeme zase do westernového mestečka? A kedy? A prečo? Koľko? Kto? Načo?...)Tak teraz, sotva začali, túžobne rátam dni, kedy skončia.Alebo začnú aj mne...