"Takže Jakub má asi postavu po nej," zhodnotí vzápätí, nenápadne si ma premeriavajúc. Napadá ma fľak od raňajok tesne nad ľavým prsníkom a želám si, aby si ľudia v rozhovore pozerali iba do očí.A pretože dnes ráno pršalo, vetrilo (až som mala chvíľami pocit, že by bolo rozumnejšie z toho môjho dvojkolesového tátoša na najlacnejší pohon na svete zosadnúť a radšej ísť starým známym spôsobom pravá-ľavá), ráno mal starší syn defekt a ja som dostala dlho očakávanú menštruáciu, vyšlo zo mňa iba: "Mala som nádor.""Aj ja." ...Zazvonilo a my sme sa ešte stále rozprávali a porovnávali skúsenosti. Syn sa prvýkrát naozaj tešil do triedy.Pozerala sa mi do očí. Prestala ma trápiť vajíčková škvrna. A bolo mi veselo. A bolo mi fajn.Pre nezúčastnených hlúposť.Pre mňa udalosť...
11. sep 2007 o 19:55
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 565x
Prezúvanie a prežívanie
"Tak, zvesiť vrecko z vešiaka, vytiahnuť papučky, vyzuť topánky, vložiť do vrecka topánky, obuť papučky, zavesiť vrecko na vešiak... Nie, ešte tam nemáš papuče... no... teraz môžeš zavesiť vešiak do skrinky..." Teda si stojíme s triednou učiteľkou môjho nádejne beznádejne strateného prváka. A len tak medzi rečou, ktorá (vzhľadom na Rychlé šípy v prevedení Vyškerenej tváre) trvá neprimerane dlho, prichádzame na to, že moja svokra (najsamlepšia to žena, akú táto planéta kedy nosila, a že sa má čo nanosiť) je jej bývala spolužiačka.
Silvia Sabová
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
