Sme spolu

Milujeme sa a nenávidíme, niekedy plačeme a inokedy sa smejeme ako dvaja blázni veciam, ktorým rozumieme len my dvaja. Rozchádzame sa a znovu k sebe hľadáme cestu, skáčeme si do reči a potom vychutnávame krásne ticho. Nahlas vyslovíme rovnakú myšlienku a tešíme sa z telepatie dvoch duší. Sme rozdielni a predsa úplne rovnakí.Nevadí mi, že mu začínajú rednúť vlasy a rásť brucho. Je to stále ten istý muž, s ktorým som sa rozhodla zostarnúť a zomrieť. Nevadí mu, že mám prvé šediny a na čele vrásky (vraví, že z toho, ako sa všetkému stále čudujem). Som tá istá žena, ktorú si zobral.(Dnes mi zakvitol prvý krókus. Ten žltý fliačik uprosted šedivého sveta mi po dlhej dobe zablikal ako maják. Námorník sa vracia domov. Keď som odchádzala z môjho rodného domu, tvrdila som, že hlinu nechcem ani v kvetináči. Teraz jej mám plnú záhradu a neviem o ničom krajšom, ako keď sa v nej na jar začne prebúdzať život.)V niektorých veciach sa neoplatí hľadať zmysel, ani pointu a ani účel. Jednoducho prichádzajú a odchádzajú. Človek sa mení, formuje, niekedy podľa okolností, inokedy na základe skúseností.Staviame si hrad už jedenásť rokov. Má pevné základy vybudované zo vzájomnej dôvery, pochopenia a citu.Mám sa rada. Aj keď niekedy so svojim konaním nesúhlasím, kompliment mi padne najlepšie, ak si ho dám sama. Veď kto druhý ma môže lepšie poznať a mať radšej? Iba ak moja láska... ...(Prečítal si si tieto výlevy a dal si mi pusu. Čo viac môžem chcieť?)