Som prekliata?

Milan je môj krstný otec. Človek, ku ktorému som chodila, keď mamine alkoholické záchvaty naberali prudko na obrátkach. Človek, ktorý stál pri mne, keď zomrela. Celé detstvo mi vravel, že keď bude najhoršie, on sa o mňa a moju sestru postará. Človek, ktorý vedel o mojej prvej láske ako prvý, o mojej prvej cigarete ako prvý, o mojej rakovine ako prvý.Milan bol ten, kto si vždy ako prvý prečítal výplody mojej fantázie a vždy k nim pridal konštruktívnu kritiku alebo duši lahodiacu pochvalu.Milan bol ten, kto mi vysvetlil, akú stopu zanechá jadrový výbuch. (Toto som síce v živote nevyužila, ale aspoň som sa niečo dozvevedela.)Milan má rakovinu.Neviete, aké to je, keď sa stane niečo, čo vôbec nečakáte. Keď človek, ktorý Vám celý život pomáha v boji s nekonečnými vyšetreniami, jalovými útechami, ľútostnými pohľadmi a vraví vám: "Hlavu hore, si predsa z nášho rodu a my máme tuhý korienok", sa zrazu ocitne tam, kde ste kedysi boli vy a je na tom omnoho horšie. Má za sebou dve operácie. Milan, toto je pre teba:Odkedy som sa to dozvedela, bola som za tebou len raz. Náš rozhovor bol rozpačitý, akoby sme sa videli prvýkrát v živote a čiastočne to tak aj bolo. Chcela som ti pomôcť, chcela som ťa povzbudiť, ale keď som uvidela tvoj pochovávajúci sa výraz, nebola som schopná nájsť slová, ktorými by som splatila svoj dlh voči tebe.Je mi to ľúto a naozaj sa hanbím.Cítim sa mizerne a znovu som na ceste, ktorá má dva rôzne smery. A znovu si vyberám ten nesprávny. Sebecký, ja viem.Cítim toľko bolesti, že ti ju neviem ani opísať. Nechcem znovu prechádzať ďialnicou bolesti, beznádejne a smútku.Radšej sa tvárim, že sa nič nedeje a znovu mi budeš, sediac u teba v kuchyni, opisovať veselé príbehy z môjho detstva, na ktoré si ja nespomínam.Chcem, aby si aj ty myslel rovnako a nesnažil sa veci doma zorganizovať tak, aby všetko fungovalo. Po tvojom odchode.JA NEVERÍM, ŽE SA TO STANE!Chcem s tebou znovu hrať Človeče, nezlob se (ja viem, že ´nehnevaj sa´, ale takto si ma to naučil a takto si to pamätám). Chcem, aby si ma znovu nechal vyhrávať. Ale najprv musíš vyhrať ty.Naozaj neviem, či stačí, aby som niečo chcela. Ale toto je vec, ktorú chcem strašne. Aby si bojoval a aby som sa ti mohla pozrieť do očí a povedať:"Hlavu hore, si predsa z nášho rodu a my máme tuhý korienok..."