Tvoj dom voní

Chcela by som mať v každom mojom článku aspoň kúsok z nespočetného množstva tvojich zážitkov (šak už osem krížikov čochvíla ponesem),byť k Tebe čo najbližšie.Aby si ma znovu učila (neúspešne) pliesť a vyšívať.Aby si ma znovu zatajovala, keď pôjdem von.Smiať sa na tvojich príbehoch,(ti tak idem z Linča a zrazu očujem, že volačo buchlo - obzrem sa a to som ja padla z bicykla)na tvojich vtipoch,(ktoré citovať radšej nebudem, prepáč)pozerať s tebou televíziu v tom najpohodlnejšom kresle na svete(chcela som to navarit, ale u nás v obchode to korení, ze ingrediencie, nemajú, nedoneš mi nejaké z mesta?)smiať sa, keď ťa znovu pristihnem, ako porušuješ diétu predpísanú lekárom(Silvika, keď tá klobáska sa na mňa tak pekne usmívala, ale ozaj len kúsek, to ten kolesterol ani nezbadá).Taká tolerantná.Taká vtipná.Taká húževnatá.Taká silná.Keď budem veľká, chcem byť ako ty...Aby som mala právo učiť moje vnúčatá, čo si naučila ty mňa:"Čas radosti veselosti,moja milá babka,upeč rýchlo taký koláč,ako som ja veľká.Do prostriedka makua to na pamiatkuaby som si pamätalamoju dobrú babku..."