Vidiečan

Spozná, ako to tam funguje, uvidí veci, ktoré tu nie sú a nebude vyzerať ako úplný sedliačisko pri pohľade na pohyblivé schody a budovy, ktoré sú vyššie ako tri podlažia. S týmito myšlienkami a batohom plným čistého oblečenia, sme ho vyexpedovali na výlet.Prvý deň odmietol ísť ďalej ako dvadsať metrov od bytu a vyhlásil, že on sa do centra prejsť nejde, pretože sú tam teroristi. Videl to v telke, takže to tak musí byť.Unudene sedával dole na trávniku a snažil sa nájsť nejaký hmyz, ale okrem mravcov, pár múch a nejakej osy, ktorá ho poznačila do prsta, nevidel nič zaujímavé. Babka nemala v byte ani jediného (!) pavúka, ktorého by mohol skúmať.Nemohol sa sám bicyklovať, pretože na ceste bolo priveľa áut.Skrátka, prišiel domov celkom nespokojný zo svojim letným all inclusive zájazdom.Na babke s dedkom bolo evidentné, že to budú musieť predýchať, vyhlásili, že je precitlivený (ktovie po kom) a nič ho nebaví.Ja viem, že to nie je pravda. V meste ho nič nebavilo. S tými teroristami to síce prehnal, ale v ostatnom som s ním musela súhlasiť. Iba ten, kto pozná možnosti života detí na dedine, vie, o čom hovorím.Schytil bicykel a už ho nebolo. Vrátil sa celý spotený a usmiaty. Musel dohnať, čo zameškal.Možno raz, keď vyrastie, sám odíde bývať do mesta. Možno kvôli práci, možno za láskou. A možno začne mesto milovať. Ale je mi jasné, že je daľším, ktorý zapustil korene.Zatiaľ je najšťastnejší tu. V zelenom a voňavom vzduchu, kde ráno kikiríkajú kohúty a suseda ponúka koláče.A, povedané slovami môjho malého básnika:"Je to tam celé na figu, ani nemajú okolo dvora plot a jahody im rastú v obchode...""