Vitamíny

Nuž dobre vedieť, na večeru som mala v pláne variť lečo. Prepisujem jedálny lístok. Bude sa podávať hubová polievka. Sláva, všetkým chutí, Maťkovi už naberám druhýkrát."Fuj huby, počkaj ja ti ich odtiaľ povyberám," prihovorí sa známa svojmu synovi."To je v poriadku, jeden tanier už zjedol. A chutilo mu," usmievam sa."Ja ich neznášam," vraví, lyžicou vyberajúc z taniera všetky moje s láskou nazbierané a vysušené dubáčiky."Nechaj to na ňom, aby si vybral, čo mu chutí, a čo nie."Nasleduje ostrá slovná výmena, ktorá sa končí vetou: "Tebe sa to hovorí, keď tvoje deti jedli všetko už od malička."Pozerám na Maťka, deväťročného chlapca, vysokého a tenučkého, s takmer priesvitnou pokožkou."A čo vlastne je?""No tak normálne. Hranolky, párky, instatné polievky a hlavne veľa vegety do všetkého."Je mi ho ľúto. Nevie, aké chutné sú prvé marhule odtrhnuté priamo zo stromu, aké príjemné je cítiť na jazyku kyslastú chuť čerstvých ríbezlí, zahryznúť sa do paradajky dozretej na slnku.Jeho matka však strach nemá.Pravidelne mu kupuje marťankov...