Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(17)
Sme naozaj v mene videnia vlastnej lásky schopní oslepnúť?(daj mi pokoj...)Niekedy je priam neuveriteľné, ako dlho dokážeme kráčať za vlastným snom(si pre mňa mŕtva)a prekračovať zapáchajúce telíčka zdanlivých nedorozumení.Cítim bolesť, ktorá nebolí,(ty si načisto chorá)ale páli a požiera zbytky večere.(choď preč...)Nebyť tak reťazí.Nebyť tak stále toho prekliatoružového možno.Nechcieť tak vzkriesiť mŕtveho psa.Povedala by som, ženiekedy je aj tá najjednoduchšia veta zložitá.Prečo vlastne?Pretože stále milujem?Alebo sa len snažím prvýkrát v živote si udržať vidinu neviditeľného?Na tomto teraz pracujem...
