Od môjho prvého vyšetrenia na gynekológii som bola vedená ako riziková pacientka. Nuž, rakovinu sme mali v rodine. Mala ju babka, zomrela na ňu mama. Pri každej mojej návšteve vytiahla sestrička moju kartu s obrovským nápisom EXITUS. Patrilo to samozrejme mojej mame, ale mne to niekedy pripadalo ako moje.Keď mi zistili malígny nádor, bola som práve v období profesionálneho rastu a ťažkej zaľúbenosti do môjho terajšieho manžela. Zo začiatku som ľutovala sama seba, potom som sa chvíľu nechávala ľutovať inými, až som nakoniec prišla do štádia, že som na to prestala myslieť. Toľko som presviedčala samu seba, že som zdravá, až som tomu nakoniec uverila. Samozrejme, pravidelne som chodila do onkologického centra v Bratislave a poctivo podstupovala všetky ďaľšie vyšetrenia, od frakcionovanej kyretáže, cez kolposkopiu až po konizáciu.Do toho všetkého vstúpilo moje, nikým neočakávané, prvé tehotenstvo. Bola som šťastná. Odporúčania typu, že to nie je pre môj zdravotný stav vhodné, som odmietla počúvať. Presne o dva roky a deväť mesiacov sa narodil druhý syn. Naozaj som žila.Iba som spravila jednu obrovskú chybu. Vo viere, že sa všetci lekári mýlili, som posledných päť rokov ignorovala všetky vyšetrenia. Nevšímala som si zápaly, prejavujúce sa intenzívnym výtokom, krvácanie po pohlavnom styku, nepravidelný menštruačný cyklus.Keď som sa konenčne nakopla, správy neboli dobré. Zatiaľ sa slovko exitus na mňa nechystá , ale straší ma niekde v pozadí. Svojou vlastnou nezodpovednosťou (a tentokrát už nielen voči sebe samej) musím odzova začať celý ten kolotoč.Preto prosím všetky ženy, aby pri aj najmenšom podozrení išli na vyšetrenie. Rakovina je tu medzi nami. Je to choroba, ktorá sa dá liečiť, len ju nesmiete ignorovať. Obchádzaním sa jej nevyhnete. Poučte sa z môjho príkladu a neodkladajte návštevu u lekára....Ja sama ďalej verím, že budem zdravá. Ale tentokrát budem znovu pravidelne chodiť na kontrolu. A 7. apríla kúpim jeden narcisový špendlík navyše. Nie pre seba, ale pre tie z vás, ktoré ešte váhajú, nemajú čas alebo odvahu.Mne samej narcisy tento rok určite zakvitnú...
Ženy, maternica nie je zub
"Nemám pre teba dobré správy." Môj, na Slovensku vyštudovaný a potom aj vyženený gynekológ, každému tyká. Tvárim sa tak normálne, teda nijako. Koniec-koncov, čakala som to, už keď som vybrala na cytológiu. (Prečo som ho neposlúchla?) "Prečo si ma neposlúchla?" Nemám odpoveď. Nebudem sa vykrúcať. On sám dobre vie, že som sa na to jednoducho vykašľala. S rakovinou je to ako so zubami. Keď nebolí, nejdem.